Zaplaťte najprv sami sebe

Autor: Martin Chudý | 1.6.2012 o 10:25 | (upravené 1.6.2012 o 13:37) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1845x

Príde vám dlho očakávaná výplata, na ktorú ste sa veľmi tešili, ale nemôžete si ju ani veľmi užiť, pretože treba platiť dane a odvody, máte nejaký ten úver alebo hypotéku a treba platiť aj za lieky? Keby to bolo všetko, že? Chcete si ešte aj odložiť na dovolenku, máte auto, psa, telefón, káblovku, internet, do toho sa pokazí práčka, chcete nový notebook a chcete zájsť aj do nejakej reštaurácie alebo kina, aby ste si konečne oddýchli. Zdá sa Vám to povedomé? Mne veru áno a veľmi. Našťastie je to už minulosť. Ako sa mi to podarilo? Jednoducho! Začal som platiť najprv sebe samému, a až potom ostatným...

Robert KiyosakiRobert Kiyosakihttp://www.thevision.sk/blog/nezaradene/blazo/robert-kiyosaki-19

 

 

 

 

 

Ste v krysom závode?

Moja rada teda znie: "zaplaťte najprv sami sebe". Ako to myslím? Viete, ešte nedávno keď mi prišla výplata, tak prvé čo som urobil bolo, že som poslal peniaze do každej poisťovne, kde som mal nejakú úplne zbytočnú poistku. Tiež mám úver v banke, splácam notebook, mám drahšie auto, ktoré si vyžaduje údržbu, bývam v prenájme, mám nejaký ten dlh a pod. Veď to poznáte. A keď som takto pekne poplatil všetkým naokolo, tak mne nezostalo nič a hneď som dvíhal telefón a hovoril: „Ahoj mami, ako sa máš? Hmmm, pošleš mi 100e? O mesiac ti to vrátim“. A z tohto mesiaca sa stali 4 roky a zo 100 eur sa stalo skoro 4000e.

Bol som veľmi hlúpi a finančne absolútne negramotný. Čím som mal vyššiu výplatu, tým viac nákladov. Zvýšil sa mi plat, tak prečo nie, kúpil som si auto a išiel do prenájmu. Kúpil som si notebook a míňal som kde sa dalo. Až mi ostal veľký ....... dlh všade, kde sa dalo. Škola ma veru vôbec nepripravila na reálny život a na to, ako narábať s peniazmi. A vzhľadom na to, že predtým to škola nenaučila ani mojich rodičov, tak oni to nenaučili zasa mňa. A tak som bol tam, kde sú aj moji rodičia, a kde je asi 90% svetového obyvateľstva – v krysom závode. Toto pomenovanie som si „požičal“ od jedného svetového autora – Roberta Kiyosakiho – a konkrétne z jeho bestselleru Bohatý otec, Chudobný otec.

Čo to presne znamená. Je to jednoduché, iba sa zamyslite nad svojim životom. Celý život makáte od rána do večera za malé peniaze. Stále sa naháňate a čo máte? Hypotéku, úvery, dane, dlhy, splátky a 20 rokov ste neboli na dovolenke a nekúpili ste si ten blbý kabát, ktorý ste si chceli kúpiť už pred 10 rokmi. Našťastie vám pravidelne s rastom ekonomiky rastie aj váš plat. Lenže rastú aj ceny a takisto vaše výdavky. Zdvihne sa vám plat? Poďme to osláviť k moru. Kúpme si väčší dom, poďme do väčšieho bytu, kúpme si nové auto. A tým pádom máme vyššiu daň z nehnuteľnosti, väčšie náklady na údržbu apod. Nie, nechcem vám kaziť radosť. Veď si treba dopriať a užívať si život. Sám som toho veľkým zástancom. Doprajte si a to vo veľkom, ale najprv: "zaplaťte sami sebe"!

 

Hovoríte si, čo to trepeš, to sa nedá, keby si vedel, čo všetko musím zaplatiť a exekúcia na krku, auto je pokazené a už chcem ísť konečne na tú dovolenku. Chápem vás a môžete mi veriť, že ešte pred pár mesiacmi by som do niekoho, kto by napísal takýto článok, hodil kameňom ako prvý. To by som však nemohol objaviť dve úžasné knihy. Prvá je vyššie spomínaná kniha od Roberta Kiyosakiho – Bohatý otec, Chudobný otec. A druhá je od Georga S. Clasona – Najbohatší muž v Babylone. Obidve tieto knihy sa stali obrovskými trhákmi a bestsellermi. Druhá menovaná kniha má dokonca už svoje roky a napriek tomu je nadčasová. Obidve tieto knihy, podobne ako mnohé ďalšie, považujem za povinné čítanie nielen dospelých, ale práve naopak, všetkých detí. Takéto knihy by mali patriť medzi povinné čítanie už na základných školách. A nie nejaké zbytočné prózy.

Chcete byť "ovca" alebo "vodca"?

Avšak by to narušilo „skvele fungujúci systém", ktorý má z ľudí urobiť „ovce", ktoré pracujú pre štát (dane, odvody), banky a poisťovne(hypotéky, úvery, leasing, poistky) a svojho šéfa(zamestnanie), a nie „vodcov“, ktorí sú finančne gramotní a vedia sa postarať sami o seba a vedia narábať s peniazmi. Ostaňte však pokojní, byť „ovca“ nemusí byť zlé a niekomu to vyhovuje. Nie každý chce byť „vodca“. Takisto „ovca“ neznamená z ľudskej stránky menej ako „vodca“. Často krát je to práve naopak, pretože napríklad v USA sa veľmi podporuje systém „vodcov“, lenže sa to taktiež zneužilo, a vďaka tomu tu máme síce veľké a silné monopoly, ale zároveň aj veľkú nezamestnanosť a stratu úcty voči človeku. Zisk je na prvom mieste, a to je smutné. Našťastie stále existuje dostatok poctivých zamestnávateľov, pre ktorých sú zamestnanci na prvom mieste a namiesto 0,50e za hodinu práce, ktorú by dal 14-ročnému dievčaťu v Indonézií, dá 2 až 10e za hodinu vlastnému krajanovi. Stále lepšie ako nič.

Viem, že mnohí sa teraz rozčuľujete, že zasa spomínam knihy, ale zapamätajte si, že v tých správnych knihách je ukryté všetko, čo potrebujete, aby ste dosiahli čokoľvek. Viem však aj kde to nie je ukryté. Vo „farmách“, „paradisoch“, v televíznych novinách, telenovelách a iných čas kradnúcich hlúpostiach. Opäť vám samozrejme nechcem kaziť radosť. Zasmejte sa na tom, ale najprv na sebe pracujte a až potom sa smejte, pretože kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Ako povedal francúzsky básnik Paul Valery: „najlepší spôsob ako preniesť svoje sny do reality, je zobudiť sa.“

Rád by som vám aj vysvetlil rozdiel medzi „ovcou“ a „vodcom“. „Ovca“ je niekto, koho často bez jeho vedomia, naučia pracovať pre štát, banky, poisťovne a neskôr pre zdravotníctvo a farmaceutické firmy. Povedia mu(v školách), že sa o neho postará štát, banka, zdravotníctvo a iné „inštitúcie“. A potom ho po 20 rokoch vyrazia z práce, zoberú mu dom, ešte k tomu ochorie a potom zistí, že tie lieky tiež treba platiť a že príliš nepomáhajú. A jemu nič iné neostáva, ako svoje nešťastie zvaliť na štát, banky, šéfa, zdravotníctvo, politikov, korupciu a ísť štrajkovať. Však ho tak naučili. Takáto „ovca“ však mala jedinú smolu, pracovala s nesprávnymi informáciami. Akými že informáciami? Tými základnými, čo vás škola nenaučí. Ako viesť šťastný a úspešný život. Ako byť finančne gramotný a narábať s peniazmi. Čo konzumovať a ako sa „hýbať“, aby ste predišli zdravotným problémom. Prípadne ako si vybudovať firmu. Je toho samozrejme viac a dalo by sa o tom debatovať celé mesiace. Tento systém sa však nezmení. Zmeniť sa musíte VY sami. Musíte zmeniť svoje myslenie. Ako povedal Mahatma Gandhi: „musíme sa stať zmenou, ktorú si želáme vidieť vo svete.“

Čo je naopak „vodca“. Okrem toho, že to môže byť pekný debil, pokiaľ mu to prerastie cez hlavu, tak to je osoba, ktorá sa v živote vie postarať sama o seba. „Vodca“ nie je odkázaný na banky, štát, zdravotníctvo a iné „inštitúcie“. Keď sa zrúti svet, on bude v pohode a nič mu nebude chýbať. Takáto osoba, má väčšinou svoju vlastnú firmu alebo vlastné podnikanie, ktoré mu prináša dostatočný príjem. Táto osoba pracuje so správnymi alebo lepšími informáciami. Je finančne gramotná, vie narábať s peniazmi, vie ako sa stravovať a „hýbať“. Vďaka aj týmto informáciám žije „vodca“ dlhší a hlavne šťastnejší život. Proste je sám sebe pánom a vie kam smeruje. A prečo má lepšie informácie? No napríklad mohol mať rodičov s iným – menšinovým – zmýšľaním, ktoré je však väčšinou správne. Alebo vyrastal v inom prostredí, prípadne sa začal pohybovať medzi inými ľuďmi. Alebo sa dostal k správnym zdrojom(knihy) nejakou náhodou. Pretože keď vás zavrú medzi bláznov, tak z nich sa nestanú normálni ľudia, ale z vás sa stane blázon. Keď vás zavrú medzi chamtivých akcionárov, tak časom bude aj z vás chamtivý akcionár. To samozrejme neznamená, že „vodca“ nikdy nebol odkázaný na štát a banky. Pravdepodobne si na začiatku cesty musel pomôcť aj nejakým tým úverom, avšak na jej konci je slobodný, pretože presne vedel, kam smeruje. A čo vy, viete kam smerujete?


Ako zaplatiť sebe prvému?

Čo teda musíte urobiť? Ako zaplatíte sami sebe? Opäť je to jednoduché. Odložte si najprv 1 desatinu z každej vašej výplaty, nech je akákoľvek. Ak zarobíte 10e, odložte si 1 euro. Ak zarobíte 1000 eur, odložte si 100 eur. Tieto peniaze by však nemali ležať popolom, tieto peniaze sú vaše „aktíva“, ktoré by vám mali vytvárať ďalšie aktíva a tým pádom vám prinášať peniaze bez vašej námahy. Minimálne tak, že ich dáte do banky s nejakým úrokom. Ideálne aktíva sú však napríklad nehnuteľnosti, dlhopisy, akcie, cenné papiere, intelektuálny majetok(knihy, CD a DVD programy,...). Viac o aktívach prinesiem vo svojom ďalšom článku.

Čo so zvyšnými 9 desatinami? Pokiaľ nemáte dlhy, tak si ich užite podľa vlastného uváženia. Pokiaľ máte dlhy, tak 2 desatiny zo svojho príjmu použite na splácanie dlhu. A naučte sa žiť na zvyšných 7 desatín. Pokiaľ sa vám to zdá ťažké, vyskúšajte to a zistíte, že ak nekúpite niektoré blbosti v obchodoch, tak sa to v pohode dá zvládnuť. A čo ak máte viac dlhov, ako môžu pokryť 2 desatiny? Tak ich nechajte kričať. Nech kričia všetky tie banky, poisťovne a štát. Nechajte ich prosiť o ich peniaze. Nech žobronia o svoje peniaze, tak ako ste žobronili doteraz vy. To už je minulosť. Vy predsa najprv zaplatíte sami sebe a až potom im. Nech vám posielajú listy a nech vyvolávajú. Svoje peniaze dostanú, ale musia si počkať. Veď vám predsa nikto ruky neodpíli. Aspoň dúfam.

Zdá sa vám to nemožné. Ja som si to myslel tiež. Samozrejme, úver radšej splácam, pretože úverová zmluva je silno ošetrená v ich prospech, ale platby do poisťovní, na auto, nájom bytu, dlhy a iné, sa dajú upraviť. Skúste sa len porozprávať s dotyčnými osobami. Dohodnite sa na splátkových kalendároch. Oni to pochopia. Radšej uvidia svoje peniaze neskôr ako nikdy. Nikto nemá rád ľudí, čo sa skrývajú. Vystúpte vpred a pozrite sa im do očí. Vysvetlite im situáciu, že im teraz nemôžete vrátiť všetko naraz, ale dohodnite sa na presných termínoch a tie dodržte. Postavte sa tomu čelom. Pokiaľ však máte obrovské dlhy, tam už vám to asi až moc prerástlo cez hlavu. Ale nevadí, aj tak začnite. Ale nie zajtra, ale tu a teraz. V prvom rade zaplaťte sami sebe a potom ostatným. Hlavne začnite. Ja som začínal s 10e, aj keď to nebola 1 desatina. Niekedy som si poslal na sporiaci účet 1,30e. A čo? Každý musí nejako začať. Ale dnes si posielam o dosť vyššie sumy a som šťastný. A zo svojich aktív budujem pomaly ďalšie aktíva. Mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu, ale čas bude plynúť rovnako aj keby si ľahnem na gauč a pustím farmu. Lenže dnes presne viem, kam smerujem a čo chcem. Svoje dlhy postupne splatím a potom už o nich nechcem ani počuť. Medzitým budem budovať aktíva a vlastnú firmu, aby som bol slobodný. No neznie to krásne? Je to však tá ťažšia cesta a aby som ju dosiahol, musím vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Tým myslím ležanie na gauči pred televízorom a uspokojovanie sa, že: „ááá nevadí, bude ešte horšie“.

Zaujmite teda nový postoj a začnite pracovať na svojej finančnej gramotnosti a hlavne „zaplaťte najprv sami sebe“. Táto cesta je dlhá, tŕnistá, ťažká a niekedy bolestivá, ale na jej konci zostane len silná a slobodná osobnosť. Začnite už dnes a prevezmite zodpovednosť za svoj život.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?