Ako správne vybrať minerálnu a pramenitú vodu? 1. časť

Autor: Martin Chudý | 11.5.2017 o 9:52 | Karma článku: 1,48 | Prečítané:  601x

Vedeli ste, že sa na Slovensku nachádza približne 1600 prameňov? Tieto pramene majú rôznu teplotu, zloženie, vlastnosti a využitie. Niektoré sa využívajú ako zdroj tekutín v podobe balených vôd.

Keďže sú kvalitné minerálne a pramenité vody základ pitného režimu mnohých Slovákov, v záverečných 2 článkoch svojej série o vode som sa zameral práve na ne a ohodnotil ich kvalitu a vplyv na zdravie.

Poznámka: Kvôli rozsiahlosti textu má moja séria nakoniec nie 6, ale 7 článkov. Tento článok som rozdelil na 2 časti a druhú časť nájdete čoskoro na mojom blogu. Predchádzajúcich 5 článkov série o vode si môžete prečítať tu: 

Čo sú to minerálne a pramenité vody?

Balená voda je veľmi obľúbený nápoj ako vo svete, tak aj na Slovensku. Podľa Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku sa v roku 2015 u nás spotrebovalo 353,1 miliónov litrov balenej neochutenej vody a 528,4 mil. litrov ochutených (sladených) nealko nápojov (1). 

Na jedného obyvateľa to vychádzalo 65,1 L ročne neochutenej vody a 97,4 L ochutenej balenej vody. To je v prepočte asi 0,45 L balenej vody denne (bez džúsov, štiav, sirupov). Ak priemerný Slovák vypije 3 L tekutín denne (1095 L/rok), tak balené vody tvoria asi 15 % jeho príjmu tekutín (neochutené len 6 % = 1,8 dcl denne). 

V porovnaní s EÚ však zaostávame a v nej bol priemer na obyvateľa 108,9 L/rok balenej neochutenej vody a 95,2 L/rok ochutených nealko nápojov. Tu je zaujímavé, že ostatní Európania pijú výrazne menej sladených nápojov (aj sirupy) než Slováci (a viac štiav a nektárov). V niektorých krajinách EÚ pijú ľudia až dvojnásobok balenej neochutenej vody v porovnaní so Slovákmi.

Podstatnú časť z balených vôd tvoria minerálne a pramenité vody. Tie v priemere pijeme každý deň, ale asi málokto z nás vie, čo vlastne sú a ako vznikajú. Preto si to na začiatok trocha vysvetlíme. Podľa legislatívy sa nazývajú “prírodná minerálna voda” a “pramenitá voda”. Obe musia byť mikrobiologicky bezchybné a zo zdroja podzemnej vody, ktorá vyviera z prameňa schváleného podľa osobitného predpisu. Do obehu sa musia uvádzať v pôvodnom stave alebo po povolenej úprave.

Rozdiel medzi nimi je hlavne ten, že prírodná minerálna voda musí splniť prísnejšie kritériá a má charakteristické a stabilné zloženie. Pramenitá voda nemusí mať striktne stabilné minerálne zloženie, ale keďže je plnená z rovnakého zdroja, odchýlky sú minimálne. Väčšina minerálnych vôd zároveň obsahuje vyššie množstvo “celkovo rozpustených látok”, než pramenité vody.

Aby sa stala voda minerálnou, musí prejsť určitým procesom. Minerálny prameň presakuje hlboko do zemskej kôry, niekedy až v hĺbke niekoľko desiatok kilometrov. Počas toho, ako voda preteká hrubými vrstvami zeme, sa čistí a filtruje. Takýto podzemný prameň sa v zemi stretáva a nasycuje oxidom uhličitým. Počas svojej cesty na povrch voda ešte naberá okolité horniny, ktoré sa v nej rozpúšťajú. Takže minerálna voda je vlastne roztok rozličných solí, stopových prvkov a plynov.

Na Slovensku sú najrozšírenejšie tzv. studené a preplynené pramene. Z preplynených vôd zasa dominujú uhličité vody (kyselky). Okrem nich je v SR dostatok sírnych a železnatých vôd. Celkovo je SR schválených viac ako 20 zdrojov minerálnej vody a približne 20 zdrojov sa používa na komerčné účely (2).

Vás ako spotrebiteľa by však mali zaujímať hlavne nasledovné údaje o týchto vodách: 

  1. Obsah celkovo rozpustených látok (celková mineralizácia). 
  2. Obsah vápnika a horčíka. 
  3. Obsah oxidu uhličitého, resp. či je voda neperlivá (tichá), jemne perlivá alebo perlivá (sýtená). 

Pramenitá a minerálna voda sa nesmú upravovať, len za určitých okolností sa môže upraviť obsah železa, síry, mangánu, arzénu alebo oxidu uhličitého (pre dojčenskú vodu aj obsah fluoridov). Preto môže inak chutiť voda priamo zo zdroja a voda kúpená v obchode. Základné zložky a fyzikálne vlastnosti sa však nesmú zmeniť.

Medzi najznámejšie značky na trhu patria (hrubo vyznačené sú zo slovenských prameňov): 

  • Minerálne vody - Budiš, Mitická, Fatra, Gemerka, Baldovská, Mattoni, Magnesia, Evian, Bonaqua, Dobrá voda, Korunní, Jana, Vöslauer, Romerquelle, Vittel 
  • Pramenité vody - Rajec, Zlatá studňa, Lucka, Drobček, Saguaro, Toma natura, Fromin, Aquila aqualinea 

Pramenitá a minerálna voda sa tiež využívajú na výrobu dojčenskej vody, ale konkrétny prameň musí splniť potrebné požiadavky. Väčšinou sa na tento účel používa pramenitá voda, čo využívajú aj výrobcovia. Napríklad Lucka, Zlatíčko či Rajec sa predávajú s rovnakým zložením v 2 rôznych obaloch, aj ako pramenitá, aj ako dojčenská voda.

Ako vyberať minerálne a pramenité vody

Pri ich výbere vám odporúčam pozrieť sa postupne na 3 vyššie uvedené parametre. Začnite celkovou mineralizáciou. Na obale každej z týchto vôd môžete nájsť informáciu o obsahu “celkovo rozpustených látok” (RL). Podľa ich obsahu sa prírodné minerálne vody delia na: 

  • veľmi nízko mineralizované (s obsahom RL do 50 mg/l), 
  • nízko mineralizované (s obsahom RL 50 - 500 mg/l), 
  • stredne mineralizované (s obsahom RL 500 – 1 500 mg/l), 
  • vysoko mineralizované (s obsahom RL 1 500 - 5 000 mg/l), 
  • veľmi vysoko mineralizované (s obsahom RL 5 000 - 15 000 mg/l), 
  • soľanky (s obsahom RL nad 15 000 mg/l). 

Každá z nich má svoj význam a jedinečné vlastnosti. Pri niektorých zdravotných problémoch sa odporúčajú vody s vyššou mineralizáciou, ale tieto vody sa musia správne dávkovať. Pre každodenné pitie sa naopak odporúčajú vody nízko mineralizovanéNiektorí odborníci akceptujú aj vody s obsahom do 1000 mg/l RL, ktoré patria do stredne mineralizovaných vôd.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) odporúča ako základ pitného režimu vody s obsahom celkovo rozpustených látok 200 – 500 mg/l (3). Český Státní zdravotní ústav (SZÚ) odporúča vody s obsahom celkovo rozpustených látok 150 – 400 mg/l. Túto podmienku spĺňajú prevažne dojčenské a pramenité vody. Dojčenským vodám to určuje aj legislatíva a musia obsahovať 150 - 400 mg/l celkovo rozpustených látok (maximálne 500 mg/l). 

Na druhej strane aj mnohé prírodné minerálne vody obsahujú menej ako 500 mg/l celkovo rozpustených látok. Existujú však aj také, ktoré obsahujú viac ako 1000 alebo 2000 mg/l celkovo rozpustených látok. Tie by ste mali piť striedmejšie, bežné odporúčanie je do 0,5 L denne

To znamená, že ak vyberáte vodu pre správny pitný režim, vyberajte nízko mineralizované vody s obsahom celkovo rozpustených látok do 500 mg/l, max 1000 mg/l. Tie môžete doplniť každý deň o 0,5 L vody s vyššou mineralizáciou, pričom je vhodné striedať rôzne značky. V niektorých prípadoch to môže byť aj viac ako 1 L denne, napríklad pri zvýšenej fyzickej aktivite, nadmernom strese alebo nedostatočnom príjme minerálov z potravy. 

Ak naopak vyberáte vodu pre liečbu nejakého konkrétneho zdravotného problému, po konzultácii s odborníkom vám môže dočasne pomôcť voda s vysokou mineralizáciou (viac v 2. časti). Všeobecne sa však neodporúča piť stredne a vysoko mineralizované vody ako základ pitného režimu (dojčatá by ich nemali piť vôbec). Pretože ich vysoký a pravidelný príjem je spojený so vznikom obličkových, močových a žlčových kameňov, vysokým krvným tlakom či tehotenskými komplikáciami (4). Samozrejme to záleží na zložení konkrétnej minerálnej vody, zdravotnom stave konzumenta, skonzumovanom množstve a iných faktoroch.

Sledujte obsah vápnika a horčíka

Ako druhý krok pri výbere minerálnej a pramenitej vody vám odporúčam pozrieť sa na obsah minerálov, hlavne vápnika a horčíka. Na obale každej vody je tabuľka s obsahom tzv. katiónov a aniónov. SZÚ odporúča, aby bol obsah hlavných minerálnych látok (v podobe katiónov a aniónov) vo vode nasledovný (5): 

  • Ca (vápnik) - 40 až 70 (minimálne 30) mg/l 
  • Mg (horčík) - 20 až 30 (minimálne 10) mg/l 
  • Na (sodík) - 5 až 25 mg/l 
  • K (draslík) - 1 až 5 mg/l 
  • Cl (chloridy) - menej než 50 mg/l 
  • SO4 (sírany) - menej než 50 mg/l 
  • HCO3 (hydrogénuhličitany) - 100 až 300 mg/l 
  • F (fluoridy) - 0,1 až 0,3 mg/l 
  • NO3 (dusičnany) - menej než 10 mg/l 

ÚVZ SR zároveň odporúča, aby bol pomer vápnika a horčíka 2:1, pretože vtedy nastáva optimálne vstrebávanie horčíka. Pre dojčatá a deti do 7 rokov zasa neodporúča vodu s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l a vysokým obsahom sodíka.

Vo svojich predchádzajúcich článkoch som uviedol, že pre každodenné pitie by mi vyhovoval súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode okolo 20 - 80 mg/l, čo približne súhlasí s odporúčaním SZÚ. Za určitých okolností by mohol byť ich obsah aj vyšší, povedzme do 120 mg/l, napr. pri zvýšenej fyzickej aktivite. Väčšina minerálnych a pramenitých vôd obsahuje 90 - 120 mg/l vápnika + horčíka, takže sú na hornej hrane odporúčaní. Preto je potrebné čítať etikety a výber vody prispôsobiť daným podmienkam. 

Tiež som písal, že mi vyhovuje obsah dusičnanov menej ako 5 mg/l. Z tohto pohľadu sú minerálne vody výborný nápoj, pretože obsahujú veľakrát menej ako 1 mg/l dusičnanov.

Preferujte neperlivú a jemne perlivú vodu

Ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí. Veľa ľudí preto preferuje “bublinky” a radi pijú perlivé vody, ktoré obsahujú viac oxidu uhličitého (CO2). O perlivých (sýtených) vodách sa síce nedá povedať, že by preukázateľne poškodzovali zdravie, ale majú svoje nevýhody (6). 

CO2 je v podstate odpadový produkt ľudského metabolizmu, ktorého sa musí telo neustále zbavovať. Preto jeho konzumácia ani nedáva veľký zmysel. Jeho nevýhodou je napríklad to, že znižuje pH vody a pokiaľ voda neobsahuje dostatok zásaditých hydrogénuhličitanov (HCO3), tak môže mať nízke (kyslé) pH a dočasne prekyslí organizmus. Telo na to síce dokáže rýchlo reagovať a udržať potrebné pH, ale je to pre neho zbytočná záťaž.

Voľný CO2 tiež spôsobuje v ústach silnejšie prekrvenie sliznice a vyvoláva pocit brnenia, čo znižuje citlivosť chuťových receptorov a tým dokáže zamaskovať horšiu chuť vody. Takže niektorí výrobcovia môže sýtenou vodou zamaskovať určité nedostatky vody a vy kvôli nej nemusíte pocítiť nedostatky jedla, ktoré ňou zapíjate.

Niektorí ľudia pijú perlivú vodu, pretože im rýchlejšie uhasí smäd. Údajne na uhasenie smädu stačí vypiť menšie množstvo perlivej vody než neperlivej. To subjektívne môže byť pravda, lenže smäd je signál dehydratácie organizmu (nedostatku tekutín), takže pre jeho rehydratáciu nie je vhodné piť menej. Okrem toho má voda s CO2 močopudný účinok a vedie k zvýšenému vylučovaniu vody a minerálnych látok, čo pre rehydratáciu vôbec nie je vhodné.

Niekto má rád perlivú vodu z iného dôvodu, a to že podporuje trávenie a pomáha sa “vygrgať”. Je známe, že perlivá voda (resp. oxid uhličitý) urýchľuje vyprázdňovanie žalúdka a zvyšuje tak stráviteľnosť jedla. Určite poznáte prípady, keď niekto siahne po perlivej vode, ak mu je “ťažko od žalúdka”. A mnohým ľuďom sa skutočne uľaví, čo je pravdepodobne spôsobené schopnosťou perlivej vody podporiť vylučovanie žalúdočnej šťavy a urýchliť peristaltiku čriev. 

Lenže vplyv perlivej vody na trávenie môže byť dvojsečná zbraň, pretože každá potravina sa potrebuje dostatočne natráviť v žalúdku a nie z neho rýchlo nenatrávená prejsť do čriev. V konečnom dôsledku by tento proces teda narušil trávenie. Zároveň môže perlivá voda u citlivejších ľudí podráždiť žalúdok, ak je konzumovaná na lačný žalúdok vo väčšom množstve.

Perlivú vodu by určite nemali konzumovať dojčatá a malé deti a vyhýbať by sa jej mali aj ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, ochoreniami žalúdka a poruchami trávenia.

To neznamená, že si ju občas nemôžete dopriať, ale mali by ste ju piť výnimočne, najmä ak pijete každý deň iné nápoje s vyšším obsahom CO2 (cola, pivo, cider a iné). Každopádne perlivú vodu nepotrebujete pre svoje zdravie, takže o nič neprídete, ak ju vylúčite zo svojho pitného režimu. Bohato vám postačí neperlivá voda, alebo ak si neviete bublinky odpustiť, tak aspoň jemne perlivá voda. 

Pri tejto téme musím ešte doplniť, že pri minerálnych vodách je to trocha komplikovanejšie, pretože minerálna voda je do určitej miery prirodzene “sýtená”. Preto sa rozdeľujú aj podľa množstva CO2 na prírodnú minerálnu vodu: 

  • s prirodzeným obsahom CO2 
  • obohatenú prírodným CO2 
  • sýtenú 
  • s čiastočne odstráneným CO2 
  • s úplne odstráneným CO2 

Ak by som predsa len mal vybrať nejaké “bublinky”, tak zvolím aspoň vodu s prirodzeným obsahom CO2, pretože takáto voda je prírodný produkt. Pokiaľ je sýtená, vtedy bol do nej CO2 umelo pridaný, a to mi nevyhovuje. Z pohľadu zdravia by som však hľadal minerálne vody s čiastočne alebo úplne odstráneným CO2.

Ešte dodám, že CO2 má aj výhody. Napríklad zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov. Preto perlivá voda vydrží dlhšie než neperlivá. Táto výhoda však nemôže prevýšiť jej nevýhody, takže preferujte neperlivé vody.

Záver 1. časti

Ak si vyberáte medzi vodou z vodovodu a minerálnou či pramenitou vodou, odporúčam vám zvoliť vodu vo fľaši. Z chuťového hľadiska a svojou netoxicitou sú tieto vody ďaleko pred “kohútikovou” vodou. Ale o tom viac v 2. časti článku. V ňom sa dozviete výhody a nevýhody týchto vôd, aké môžu mať liečebné účinky a tiež výsledky môjho dotazníka "Akú vodu pijete”.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.

PLUS

Školákov učí jesť zdravo. Bez cukru či bielej múky

Niekdajší šéfkuchár v hoteli je teraz vedúcim školskej jedálne.

KOMENTÁRE

Kresťanstvo stojí v otázke homosexuality na križovatke

Neudržateľnou sa stala argumentácia Bibliou.


Už ste čítali?