Balené vody, ktoré sú najvhodnejšie? 2. časť

Autor: Martin Chudý | 2.5.2017 o 10:40 | (upravené 7.5.2017 o 9:41) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  2094x

V prvom článku som ohodnotil vodu z vodovodu a prefiltrovanú vodu. V druhom pokračovaní sa pozriem na balené vody. Niektoré z nich môžu mať nižšiu kvalitu oproti minulosti kvôli nášmu vstupu do EÚ a zmenenej legislatíve. 

Predtým ako začnete čítať tento článok, prečítajte si prosím jeho 1. časť. V ňom nájdete hodnotenie vody z vodovodu a prefiltrovanej vody. Článok nájdete tu.

Balené vody

Do tejto kategórie patrí viacero druhov vôd. Preto je tento názov občas zavádzajúci a niektorí ľudia si k nemu nevedia priradiť správny druh vody. Napríklad, pre niekoho sú balené vody automaticky minerálne vody, ale to je len čiastočne pravda. Aktuálne podľa legislatívy existuje:

  • Pramenitá voda 
  • Prírodná minerálna voda 
  • Balená pitná voda 

Predchádzajúce názvy boli zmenené po vstupe Slovenska do EÚ a pôvodná hlava Potravinového kódexu bola nahradená novými zákonmi (123). Napríklad už nemáme pramenitú stolovú a pramenitú dojčenskú vodu.

Voda vhodná pre dojčatá sa vyrába z pramenitej alebo minerálnej vody a musí splniť potrebné požiadavky. Takáto voda sa môže označovať ako „Vhodná na prípravu stravy pre dojčatá“ alebo „Dojčenská voda“. 

Každá z balených vôd musí spĺňať osobitné požiadavky a spoločne musia spĺňať napríklad:

  • Získavať sa môžu len z prírodných zdrojov podzemnej vody. Jedine pitná voda sa môže získavať aj z povrchovej vody.
  • Zdroj vody musí byť zabezpečený a chránený pred znečistením. 
  • Ak nastane kontaminácia alebo zmena fyzikálnych vlastností vody, zo zákona sa musí zastaviť plnenie až do doby odstránenia problému. 
  • Pramenitá a minerálna voda sa nesmú upravovať. Za určitých okolností sa môže upraviť len obsah železa, síry, mangánu, arzénu alebo oxidu uhličitého. Pre dojčenskú vodu aj obsah fluoridov. Základné zložky a fyzikálne vlastnosti sa však nesmú zmeniť. 
  • Nesmú sa chlórovať, ani pitná voda určená na balenie sa nesmie dodatočne chlórovať ani dechlórovať. Každá z vôd sa môže upravovať len vzduchom obohateným o ozón, čo musí byť vyznačené na obale. 
  • Skladovať na musia v tmavých, čistých a dobre vetraných skladoch a pri preprave a skladovaní sa musia chrániť pred priamym slnečným žiarením
  • Na obale musí byť uvedené množstvo celkovo rozpustených látok v mg/l, chemické zloženie udávajúce charakteristické zložky v mg/l, dátum analýzy a názov laboratória, ktoré vodu analyzovalo, názov alebo označenie zdroja vody a katastrálne územie obce, kde sa zdroj vody nachádza. 
  • Pravidelne sa kontrolujú: minimálny rozbor 1 - 4x ročne, úplný rozbor – 1x za 2 roky. Výrobca musí vykonávať základnú analýzu podľa objemu plnenej vody 1x týždenne, 1x mesačne, 1x štvrťročne a rozšírenú analýzu 1x ročne. 

Ako umožnil vstup do EÚ znížiť kvalitu pramenitých vôd

Keď som kvôli písaniu tohto článku podrobne preštudoval príslušnú legislatívu pre balené vody, bol som úprimne sklamaný. Prečo? Pretože… 

…vstup do EÚ umožnil zníženie kvality pramenitej vody. 

Ako to myslím? Predtým sme mali prísnejšie limity pre obsah viacerých toxínov, ale nová legislatíva ich zmenila. Napríklad pôvodná hlava Potravinového kódexu určovala pre stolovú a dojčenskú vodu limit pre obsah dusičnanov do 10 mg/l. 

Tento limit stále zostal pre dojčenskú vodu, ale pre stolovú (v súčasnosti pramenitú) sa najskôr zvýšil na 15 mg/l, aby sa onedlho zvýšil až na 50 mg/l, ako je to aj pri vode z vodovodu. Podobne to platí aj pre ťažké kovy, zlúčeniny chlóru a iné toxíny.

Niektoré ukazovatele sa síce sprísnili, napríklad pre obsah baktérií, ale väčšina limitov sa posunula smerom nahor. Pre obsah olova a ortuti dvojnásobne, pre hliník štvornásobne a pre polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) až desaťnásobne. 

Predchádzajúce limity zostali rovnaké len pre dojčenskú vodu, ktorá mala predtým takmer rovnaké limity ako stolová pramenitá voda. Do akej miery tieto zmeny limitov reálne ovplyvnili kvalitu pramenitej vody je otázne. Avšak výrobcovia pramenitých vôd majú možnosť produkovať výrobok s vyšším obsahom toxínov.

Čo sa týka minerálnych vôd, pri nich zostali limity väčšinou rovnaké, alebo sa znížili. Takže kvalita minerálnej vody sa skôr mohla zvýšiť po vstupe do EÚ. V tabuľkách nižšie uvádzam ako sa zmenili limity pre niektoré ukazovatele kvality pre pramenitú a minerálnu vodu. Červenou farbou označujem zvýšenie limitu a zelenou farbou zníženie limitu. Niektoré limity sa zrušili, resp. nikde som ich nenašiel.

 

Ako dopadol doteraz najväčší test balených vôd v ČR?

Občianske združenie spotrebiteľov TEST, ktoré vydáva Časopis dTest, vykonalo v roku 2009 v Českej republike doposiaľ najväčší test balených vôd (4). Otestovali 18 značiek balených neperlivých vôd, vrátane dojčenskej, pramenitej, minerálnej a tiež balenej pitnej vody. Okrem toho otestovali aj vodu z vodovodu v Ostrave, Brne, Plzni, Prahe a Liberci. V balených vodách analyzovali 64 ukazovateľov kvality a v “kohútikovej” vode ešte o niečo viac. 

Balené vody kupovali v „kamenných“ veľkých obchodoch, kde by mali byť vhodnejšie skladovacie podmienky než v malých obchodoch a na čerpacích staniciach. Takže v tomto smere trocha zvýhodnili balené vody. Avšak treba povedať, že za prípadné nevhodné skladovanie nemôže výrobca, ale predajca. 

Celkovo bol ich test veľmi dôkladný a z môjho pohľadu unikátny. Pretože napríklad v balených vodách testovali prítomnosť baktérií v okamihu po otvorení. To síce nesúhlasí s vyhláškou, ale pre spotrebiteľa je to najlepšie možné riešenie, pretože si kupuje balenú vodu v obchode, nie u výrobcu. A táto voda mohla v obchode stáť a čakať aj niekoľko mesiacov. Tento test teda čiastočne “vyzliekol do naha” balené vody. Ako test dopadol? 

Z 18 balených vôd vyhoveli vo všetkých ukazovateľoch len 4 výrobky. 

Vo väčšine prípadov by síce nebolo ohrozené zdravie spotrebiteľov, ale v niektorých prípadoch sa jednalo o prekročenie limitov u nebezpečných látok. Prekročenie limitov vtedy nastalo napríklad pri počte baktérií, dusitanoch, benzo(a)pyréne, polycyklických aromatických uhľovodíkoch (PAU) alebo chloroforme.

Zaujímavé výsledky z testu balených vôd: 

  • 5 z 8 balených pitných vôd obsahovalo nadlimitný počet organotrofných baktérií (Saguaro až 96-násobne). Zo zvyšných 10 pramenitých, dojčenských alebo minerálnych vôd prekročili limit 4 značky (napr. Toma natura) a konkrétne pramenitá voda Bonny až 48-násobne. 
  • Pramenitá voda Rajec a prírodná minerálna voda Dobrá voda mali nulové počty baktérií, čo vytvára podozrenie, že buď bola vo vode nejaká cudzia toxická látka, ktorá ich usmrtila alebo bránila ich rastu, alebo bola pred stočením vody použitá nejaká nedovolená „antimikrobiálna“ úprava. 
  • Niektoré vody mali vyšší (aj keď povolený) obsah bária. 
  • Obsah dusičnanov bol v norme, ale u väčšiny pitných vôd bol 12 mg/l a u známych pramenitých vôd bol nasledovný: Bonaqua 7,1 mg/l, Rajec 10 mg/l, Toma natura 6,1 mg/l, Aquila Aqualinea 3,8 mg/l. 
  • Pramenitá voda Aqua Bella vtedy nesplnila najvyššiu medznú hodnotu pre nebezpečné dusitany (0,02 mg/l) a obsahovala 0,03 mg/l. V SR vtedy bol a stále je limit 0,1 mg/l, takže u nás by tento limit splnila. 
  • V balených pitných vodách S Budget (supermarket Interspar) a Tesco value sa nachádzal karcinogénny benzo(a)pyrén a ďalšie PAU. A vo väčšine balených pitných vodách tiež karcinogénne trihalometány (napr. chloroform). Limity síce neprekročili, ale v ostatných balených vodách bol vtedy zakázaný akýkoľvek nález nad medzu detekcie. 
  • V pramenitej vode Bonaqua sa nachádzal nepovolený benzo(a)pyrén a v Aquila Aqualinea nepovolený benzo(ghi)perylén a chloroform. Chloroform sa nachádzal aj vo vode Aqua Bella. Údajne môžu byť zdrojom PAU fľaše z recyklovaného PET materiálu. Namerané hodnoty by však pri dnešnej legislatíve nepresiahli hranicu limitov. 
  • Prírodná minerálna voda Dobrá voda obsahovala najviac fluoridov (0,65 mg/l) a aj v súčasnosti má tento výrobok na obale uvedený ich obsah 0,7 mg/l. Keďže táto voda bola vtedy deklarovaná ako vhodná pre prípravu kojeneckej stravy, obsah fluoridov bol na hrane vtedajšieho limitu (0,7 mg/l). U nás bol a stále je limit pre fluoridy v dojčenskej vode 1,0 mg/l. 

Z týchto výsledkov chcem ešte raz spomenúť obsah dusičnanov. V prvom článku som uviedol tabuľku s obsahom dusičnanov vo vode z vodovodu vo vybraných lokalitách. Aj keď je limit pre dusičnany v pitnej vode 50 mg/l, prírodná neznečistená voda má obsah do 2 mg/l a Liga proti rakovine odporúča obsah do 5 mg/l. Dojčenská voda má limit do 10 mg/l a ten by som ešte uznal ako bezpečný, aj keď viac sa mi páči obsah pod 5 mg/l.

Preto obsah dusičnanov v balených pitných vodách podľa dTestu (12 mg/l) je z môjho pohľadu vysoký a prevyšuje hodnoty namerané v Bratislave (okolo 7 mg/l) a na východe Slovenska (okolo 5 mg/l). Na druhej strane je podstatne nižší než obsah dusičnanov v pražskej vode (17,5 mg/l). 

A to musím dodať, že podľa dTestu bol obsah dusičnanov v “kohútikovej” vode nasledovný: Praha = 27 mg/l, Brno = 40 mg/l, Ostrava = 4,7 mg/l, Liberec = 20 mg/l, Plzeň = 10 mg/l. Takže menej dusičnanov sa nachádzalo v balenej pitnej vode než vo väčšine testovanej vody z vodovodu. 

Vysoký obsah dusičnanov sa z môjho pohľadu nachádzal aj v pramenitých vodách, v ktorých by som očakával nižší obsah. Jedine dojčenská voda Horský pramen dosiahla 1,2 mg/l a akceptujem aj hodnotu 3,8 mg/l v Aquila Aqualinea. 

Naopak najlepšie dopadli minerálne vody, v ktorých bol obsah dusičnanov pod medzu detekcie. Keďže sa snažím vyhnúť dusičnanom vo vode, podľa dTestu sú pre mňa akceptovateľné v tomto smere len minerálne vody.

Ďalej spomeniem minerály (vápnik a horčík). V prvom článku som uviedol, že pre každodenné pitie by mi vyhovoval súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode okolo 20 - 80 mg/l (všeobecné odporúčania sú 60 - 100 mg/l). Za určitých okolností by mohol byť aj vyšší, povedzme do 120 mg/l. Podľa dTestu bol obsah vápnika a horčíka v balených vodách nasledovný:

  • Pitné vody (8 výrobkov) = 18,3 - 126 mg/l 
  • Dojčenské vody (2 výrobky) = 34,3 - 76,8 mg/l 
  • Pramenité vody (6 výrobkov) = 39,3 - 108 mg/l 
  • Minerálne vody (2 výrobky) = 18,6 - 108 mg/l 

Z tohto pohľadu by väčšina balených vôd splnila moje požiadavky pre obsah minerálov. Musím však uviesť, že v prípade minerálnych vôd testovali vody vhodné pre prípravu kojeneckej stravy. Niektoré minerálne vody obsahujú podstatne viac minerálov, približne okolo 200 mg/l, ale predávajú sa aj s obsahom nad 500 mg/l.

Väčšina sa však pohybuje niekde okolo 90 - 120 mg/l, takže je potrebné čítať etikety a výber minerálnej vody tiež prispôsobiť daným podmienkam. Pretože sú situácie (fyzická záťaž, nekvalitná strava, zdravotný problém), kedy môže byť vhodná minerálna voda s vyšším obsahom minerálov a naopak niekedy je vhodnejšia voda s ich nižším obsahom. 

Ak porovnám obsah minerálov vo vodách z dTestu s “kohútikovou” vodou, ktorej výsledky som uviedol v 1. článku, tak výsledky sú podobné. Obsah vápnika + horčíka sa v slovenskej vode pohyboval od 90 mg/l do 135 mg/l. To dokazuje, že slovenská voda je tvrdá a aj v tomto smere nie je ideálna ako základ pitného režimu, pokiaľ sa neupraví filtráciou. 

Aký je teda záver dTestu? Podľa neho väčšina balených vôd v ČR nespĺňa všetky predpísané limity. Testovaná vzorka však bola malá a v tom istom roku (2009) kontroly v ČR odhalili, že 10 % na trhu odobraných vzoriek neochutených vôd malo nevyhovujúcu kvalitu (5). V roku 2010 to bolo 9 % vzoriek. To je podstatne menej než v dTeste. 

K týmto testom treba dodať, že boli vykonané už pomerne dávno a medzičasom sa zmenila legislatíva, takže dnes by možno balené vody splnili všetky limity. Splnenie limitov však ihneď neznamená vysokú kvalitu. Pretože predtým boli viaceré limity pre balené vody nižšie než pri vode z vodovodu, avšak v súčasnosti sú u väčšiny ukazovateľov rovnaké. 

Takže napríklad pramenité vody a voda z vodovodu v súčasnosti môžu mať rovnakú kvalitu a v prvom článku som vysoké limity uviedol ako nevýhodu vody z vodovodu. Úprimne si však myslím, že pramenité a minerálne vody majú oveľa vyššiu kvalitu. 

Pozor na množstvo celkovo rozpustených látok

Pri balených vodách je potrebné čítať etikety a všímať si viaceré údaje. Pretože nejde napríklad len o obsah minerálov a dusičnanov (na etiketách sú vyznačené skratkou NO3). Dôležitý údaj je napríklad obsah tzv. celkovo rozpustených látok. 

Pri niektorých zdravotných problémoch (viac v ďalšom článku) sa odporúčajú vysoko mineralizované vody, ktoré obsahujú vyššie množstvo celkovo rozpustených látok. Preto sa tieto vody musia správne dávkovať. Lenže pre každodenné pitie (niekoľko litrov denne) odporúča Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) alebo český Státní zdravotní ústav (SZÚ) vody nízko mineralizované.

Konkrétne odporúčania sú: 

  • ÚVZ SR - vody s obsahom celkovo rozpustených látok 200 – 500 mg/l. 
  • SZÚ - vody s obsahom celkovo rozpustených látok 150 – 400 mg/l. 

Túto podmienku spĺňajú prevažne dojčenské a pramenité vody. Dojčenským vodám to určuje aj legislatíva a musia obsahovať 150 - 400 mg/l celkovo rozpustených látok (maximálne 500 mg/l). Avšak aj mnohé prírodné minerálne vody obsahujú menej ako 500 mg/l celkovo rozpustených látok. Voda z vodovodu tiež spĺňa túto podmienku a obsahuje väčšinou menej ako 400 mg/l. 

ÚVZ SR ďalej odporúča, aby bol pomer vápnika a horčíka 2 : 1, pretože vtedy nastáva optimálne vstrebávanie horčíka. Pre dojčatá a deti do 7 rokov zasa neodporúča vodu s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l a vysokým obsahom sodíka.

Hodnotenie balenej pitnej vody 

Ak nastane náhle znečistenie “kohútikovej” vody, tak až vtedy začne mať pre mňa zmysel jej samotný predaj. Z pohľadu kvality táto voda neprináša spotrebiteľovi takmer nič, preto vám ju neodporúčam kupovať. Takmer rovnakú vodu si môžete napustiť z kohútika a ešte k tomu ušetríte životné prostredie, pretože plastové fľaše ho veľmi nešetria. 

Aby som bol však objektívny, tak keď som sa podrobnejšie pozrel na výsledky spomínaného dTestu, tak balená pitná voda obsahovala menej niektorých látok, napríklad rakovinotvorných trihalometánov a olova. To považujem za jej výhody. V prvom prípade by mal byť dôvod nechlórovanie balenej vody a v druhom prípade to, že neprechádza potrubím. Celkovo však podľa mňa jej nákup nemá zmysel a radšej investujte do kvalitnej vodnej filtrácie a iných balených vôd. 

Cena: okolo 0,2 € za 2 L

Značky: Tesco Value, Saguaro

Výhody: 

  • nižšia cena v porovnaní s inými balenými vodami. 
  • obsahuje dostatok minerálov, Tesco Value 128 mg/l vápnika + horčíka. 
  • obsahuje množstvo celkovo rozpustených látok adekvátne pre každodenné pitie. Napr. Tesco Value ich obsahuje 420 mg/l. 
  • nie je chlórovaná a preto obsahuje menej trihalometánov v porovnaní s “kohútikovou” vodou. 
  • neprechádza potrubím, takže obsahuje aj menej olova a iných toxínov než voda z vodovodu. 
Nevýhody: 
  • platíte viac za to, čo si s minimálnym rozdielom môžete napustiť z kohútika. 
  • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií (oveľa viac než voda z vodovodu). 
  • môže obsahovať vyššie množstvo dusičnanov než voda z vodovodu. Balená voda Tesco Value v súčasnosti deklaruje obsah 12,9 mg/l. 
  • môže pochádzať aj z povrchových zdrojov, preto by sa v nej mohli nachádzať liečivá a hormóny. Avšak nie sú o tom zatiaľ žiadne dostupné dáta. 
  • predáva sa v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
  • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení a úprave. 

Hodnotenie dojčenskej vody 

Ako som písal na začiatku, vyrába sa z pramenitej alebo minerálnej vody. Jej výhoda sú najprísnejšie limity pre toxíny. Napríklad môže obsahovať maximálne 10 mg/l dusičnanov. Zároveň má určené limity pre vápnik, horčík a celkovú tvrdosť. Konkrétne: 

  • Vápnik: 40 - 80 mg/l, max 150 mg/l 
  • Horčík: 10 - 30 mg/l, max 50 mg/l 
  • Tvrdosť: 2 - 4 mmol/l 

Tieto vody sú veľmi podobné pramenitým a niektorým minerálnym vodám, čo využívajú aj výrobcovia. Napríklad Lucka, Zlatíčko, Rajec a Jana baby sa predávajú s rovnakým zložením v 2 rôznych obaloch, aj ako pramenitá (Jana je minerálna), aj ako dojčenská voda. Takže je to v podstate úplne jedno, ktorú z nich si kúpite.

Ak je dojčenská voda stabilizovaná oxidom uhličitým, musí byť na obale uvedená aj informácia „pred použitím odstrániť oxid uhličitý varom“. Ako prevencia pred baktériami a inými mikroorganizmami sa môže ošetriť UV žiarením, ktoré je bezpečné a oveľa vhodnejšie než chlórovanie vody. Dojčenské vody sú vhodné na každodenné pitie, pretože obsahujú málo celkovo rozpustených látok.

Cena: 0,29 - 0,65 € za 1,5 L 

Značky: Lucka, Rajec, Zlatá studňa Zlatíčko, Saguaro, Drobček, Aquila první voda, Jana baby 

Výhody: 
  • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
  • obsahuje minimum toxínov. 
  • musí spĺňať najprísnejšie limity medzi balenými vodami. 
  • obsahuje menej ako 10 mg/l dusičnanov. 
  • najznámejšie značky obsahujú 148 - 487 mg/l celkovo rozpustených látok. 
  • najznámejšie značky obsahujú približne 47 - 118 mg/l vápnika + horčíka. 
  • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
Nevýhody: 
  • vyššie náklady v porovnaní s “kohútikovou” vodou alebo používaním vodnej filtrácie. 
  • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií, týkalo sa to 2 značiek zo 4 testovaných. 
  • predáva sa v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
  • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 
Hodnotenie pramenitej vody 

Väčšina predávaných značiek spĺňa štandardy pre dojčenskú vodu. Z toho vyplýva, že aj keď sa limity po vstupe do EÚ zvýšili a dostali na úroveň vody z vodovodu, kvalita zostala pravdepodobne rovnaká. Napríklad v súčasnosti môžu obsahovať až 50 mg/l dusičnanov, ale nenašiel som ani jedného výrobcu, ktorí by ponúkal vodu s ich obsahom nad 8 mg/l. 

Obsah celkovo rozpustených látok je tiež podobný dojčenským vodám a preto sú pramenité vody vhodné aj ako základ pitného režimu (každodenné pitie). Pre zistenie presného obsahu si vždy prečítajte etiketu, pretože u značky Saguaro som si všimol, že napriek navonok rovnakému obalu je rozdielny zdroj a teda aj zloženie pri 0,5 vs. 1,5 L baleniach. 

Cena: 0,25 - 0,59 € za 1,5 L 

Značky: Rajec, Zlatá studňa, Saguaro, Toma natura, Fromin, Lucka, Aquila aqualinea 

Výhody: 

  • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
  • obsahuje málo toxínov. 
  • obsahuje menej dusičnanov. Limit bol síce zvýšený na 50 mg/l, ale napr. Toma natura a Rajec deklarujú 6,9 mg/l a Zlatá studňa 7,14 mg/l. 
  • najznámejšie značky obsahujú 112 - 487 mg/l celkovo rozpustených látok. 
  • najznámejšie značky obsahujú približne 32 - 118 mg/l vápnika + horčíka. 
  • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
  • niektoré značky sa predávajú aj v skle, čo šetrí životné prostredie (napr. Aquila, Toma natura). 
Nevýhody: 
  • vyššie náklady v porovnaní s “kohútikovou” vodou alebo používaním vodnej filtrácie. 
  • podľa dTestu môže obsahovať nadmerné množstvo organotrofných baktérií, týkalo sa to 3 značiek zo 6 testovaných. 
  • predáva sa väčšinou v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
  • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 

Hodnotenie prírodnej minerálnej vody 

Z pohľadu čistoty ju považujem za najlepšiu balenú vodu na trhu. V dTeste obsahovali minerálne vody minimum toxínov a väčšina nebezpečných látok nedosiahla ani medzu detekciu. O jej kvalite svedčí aj fakt, že pred začatím jej využívania sa musí zdroj prírodnej minerálnej vody sledovať najmenej 3 roky, aby sa preukázala stálosť jej zloženia a výživových vlastností. 

Na obale minerálnej vody sa musí uviesť spôsob jej úpravy a ak nebola upravená, výrobca ju označí slovom „neupravovaná“. Niektoré vody sa upravujú napr. odželeznením, iné zbavením oxidu uhličitého. 

Pri minerálnych vodách je potrebné dôkladne čítať etikety, pretože sú medzi nimi pomerne veľké rozdiely. Niektoré značky obsahujú množstvo celkovo rozpustených látok a minerálov adekvátne pre každodenné pitie. Avšak kvôli tomu nemajú prípadné terapeutické účinky. Iné značky obsahujú naopak veľké množstvo celkovo rozpustených látok a minerálov, preto môžu mať terapeutické účinky, ale zasa nie sú vhodné pre každodenné pitie, resp. treba ich piť striedmo. 

Ako príklad uvediem značku Dobrá voda, ktorá obsahuje 104 mg/l celkovo rozpustených látok, 6 mg/l vápnika a 8,6 mg/l horčíka. Na opačnej strane spektra je Gemerka, ktorá obsahuje 2016 mg/l celkovo rozpustených látok, 436 mg/l vápnika a 132 mg/l horčíka. Medzi nimi je teda rapídny rozdiel a každá z nich je vhodná pre iný typ ľudí, čo závisí na ich zdravotnom stave.

Cena: 0,49 - 0,85 € za 1,5 L

Značky: Budiš, Mitická, Fatra, Gemerka, Baldovská, Mattoni, Magnesia, Evian, Bonaqua, Dobrá voda, Korunní, Jana, Vöslauer, Romerquelle

Výhody: 

  • pochádza zo zdrojov podzemnej vody, čo zvyšuje jej kvalitu. 
  • obsahuje minimum toxínov. 
  • obsahuje v priemere najmenej dusičnanov zo všetkých vôd. Limit je síce 50 mg/l, ale napr. Budiš, Fatra a Gemerka deklarujú menej ako 1 mg/l. 
  • minerálna voda Budiš deklaruje priaznivý účinok na činnosť obličiek, tráviaci a dýchací systém. Podobné účinky môžu mať aj iné minerálne vody, pokiaľ sú prijímané v primeranom množstve. To znamená, že v adekvátnom množstve môžu mať terapeutické účinky. 
  • väčšina značiek obsahuje viac minerálov, takže stačí menšia dávka pre doplnenie chýbajúcich minerálov. Najznámejšie značky obsahujú približne 14,6 - 568 mg/l vápnika + horčíka. 
  • niektoré značky sú vhodné na každodenné pitie, pretože obsahujú menej celkovo rozpustených látok. Iné značky je potrebné piť striedmejšie, max. okolo 0,5 - 1 L denne podľa ich konkrétneho obsahu. Najznámejšie značky obsahujú 104 - 2016 mg/l celkovo rozpustených látok. 
  • má dobrý vzhľad a príjemnú chuť. 
  • niektoré značky sa predávajú aj v skle, čo šetrí životné prostredie (napr. Budiš, Bonaqua, Mattoni, Romerquelle). 
Nevýhody: 
  • má najvyššiu priemernú cenu medzi balenými vodami. 
  • niektoré značky obsahujú zvýšené množstvo sodíka, čo pre niektorých ľudí nemusí byť vhodné (napr. dojčatá a deti do 7 rokov). 
  • niektoré značky obsahujú viac než 1,5 mg/l fluoridov, preto majú na obale uvedené, že nie sú vhodné pre pravidelnú konzumáciu dojčiat a detí do 7 rokov (napr. Budiš). 
  • niektoré minerálne vody je potrebné piť striedmejšie kvôli vysokému obsahu celkovo rozpustených látok. Ich nadmerný príjem by mohol viesť k obličkovým a žlčovým kameňom. 
  • predáva sa väčšinou v plastových fľašiach, ktorých produkcia výrazne zaťažuje životné prostredie. 
  • spotrebiteľ má nedostatok informácií o jej kompletnom zložení. 

Celkové hodnotenie

Balené vody spĺňajú vysoké štandardy kvality. Nižšiu kvalitu má len pitná balená voda, ktorej nákup je z môjho pohľadu zbytočný a neodporúčam vám ju piť. Ostatné balené vody sú z výživového hľadiska veľmi kvalitné a určite podporia vaše zdravie. Akurát je potrebné čítať etikety a niektoré vysoko mineralizované vody piť striedmejšie a niekedy až po konzultácii s odborníkom. 

Najväčšia nevýhoda balených vôd je jednoznačne plastový obal, ktorý je pre životné prostredie absolútne neprijateľný. Niektoré sa síce predávajú v skle, ale tie väčšinou kúpite v baroch a reštauráciách a nie v obchode. Mnohé značky (napr. Budiš) recyklujú plastové obaly, ale to stále nie je optimálne. Dúfajme, že raz budú výrobcovia používať nejaký iný a ekologický materiál.

Celkovo sú balené vody dobrá voľba nápoja, aj keď ich ďalšou nevýhodou je vyššia cena. Na druhej strane za zaplatenú cenu dostanete vysokú kvalitu. Ak by som sa mal rozhodnúť, či piť vodu z vodovodu, alebo kupovať balené vody, určite zvolím kvalitnú pramenitú alebo minerálnu vodu. Na Slovensku ich máme veru dosť, preto rád podporím slovenské značky.

Dotazník "Akú vodu pijete"

V rámci svojich článkov o vode robím malý prieskum o tom, akú vodu pijú Slováci. Vytvoril som anonymný dotazník som 4 otázkami, ktoré vyplníte za menej ako 3 minúty. Odpovede môžete aj upravovať po odoslaní dotazníka (na odkaze dotazníka).

Budem vám veľmi vďačný, ak sa zúčastníte môjho prieskumu a budete ho šíriť ďalej na sociálnych sieťach a medzi svojimi priateľmi. Vyplniť dotazník môžete na tomto odkaze.

Výsledky dotazníka zverejním v poslednom 6. článku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rok 1995: Únos zostal nepotrestaný. Spis otvárajú po rokoch

Bola to najväčšia kauza expremiéra Vladimíra Mečiara. Objasneniu bránili Mečiarove amnestie, ktoré parlament zrušil až teraz.

DOMOV

Rok 1995: Mečiar uniesol demokraciu

Vladimír Mečiar neuniesol kritiku.

DOMOV

Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval ústavných sudcov

Ústavný súd bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.


Už ste čítali?