Ktorú vodu by ste mali piť? Z vodovodu, balenú, filtrovanú či minerálnu? 1. časť

Autor: Martin Chudý | 10.3.2017 o 9:23 | (upravené 10.3.2017 o 17:42) Karma článku: 6,05 | Prečítané:  2649x

Akú vodu by ste mali piť? Z vodovodu, filtrovanú, balenú, pramenitú alebo minerálnu? Na výber je toho dosť a výrobcovia či predajcovia sa predháňajú v obhajovaní svojich produktov. Komu teda veriť? Viac v článku...

Mimochodom, vedeli ste napríklad, že vstup SR do EÚ umožnil zhoršiť kvalitu niektorých balených vôd? Aj preto som vo svojom 2-dielnom článku porovnal a ohodnotil uvedené druhy vôd. A tu je výsledok...

Akú vodu chcete piť?

Odpovedzte si úprimne na nasledovnú otázku: Aké požiadavky musí spĺňať voda, ktorú pravidelne pijete?

Odpoviem si aj ja: "Mala by byť chutná, číra a bez výrazného zápachu. Okrem toho by nemala obsahovať vôbec alebo len minimum nasledovných látok: chlór a jeho zlúčeniny, hormóny, dusičnany a dusitany, antibiotiká, liečivá, ropné látky, BPA, ftaláty, pesticídy, ťažké kovy, benzo(a)pyrén, baktérie a vírusy, mechanické časti (piesok, kal, hrdza a iné), iné toxické látky. Zároveň by mala obsahovať určité množstvo minerálov, ktoré by zaraďovalo takúto vodu medzi mäkké až stredne tvrdé vody. Obsah vápnika + horčíka by mi vyhovoval okolo 20 - 80 mg/l."

Vodu s týmito kvalitami chcem piť ako základ svojho pitného režimu v objeme 2 - 4 litre denne. 

Inak povedané, chcem piť čistú vodu s prirodzeným obsahom minerálov. Niektorí z vás by so mnou možno nesúhlasili, pretože vyžadujú demineralizovanú vodu. Iní zasa možno chcete tvrdšiu vodu. Vo všetkých prípadoch si však myslím, že ohľadom uvedených toxínov, baktérií, vírusov a mechanických nečistôt sa zhodneneme všetci - nechceme ich vo vode

Lenže tu nastáva problém, pretože pitná voda z vodovodu nespĺňa všetky tieto podmienky. Je síce najlacnejšia a obsahuje aspoň minerály v adekvátnom a prirodzenom množstve, ale inak ju neodporúčam (dôvody uvádzam nižšie). 

Zostávajú nám balená pitná, pramenitá, minerálna a prefiltrovaná voda, ku ktorým už dnes môžeme pridať aj rôzne alkalické a tzv. štrukturované vody, ktoré sa v posledných rokoch dostali na trh. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody a preto som sa rozhodol preskúmať a porovnať najčastejšie druhy vôd, ktoré pijeme. Tento článok je rozdelený na 2 časti a je 4. pokračovaním mojej série o vode. Predchádzajúce články si prečítajte tu: 

  1. Stav pitnej vody na Slovensku – je pre nás bezpečná?
  2. Je vodná filtrácia nebezpečná? (+ správny pitný režim)
  3. Veľký prieskum vodných filtrácií

Voda z vodovodu

Podľa Nariadenia vlády 354/2006 Z.z. a jeho ďalších úprav (496/2010 Z. z.), by mala pitná voda spĺňať limity veľkého počtu ukazovateľov kvality. V rámci týchto ukazovateľov by mala pitná voda obsahovať viac ako 30 mg/l vápnika a 10 - 30 mg/l horčíka. Podľa viacerých štúdií sa zdá, že vhodnejšia je v tomto smere tvrdšia voda (1), čiže tá s vyšším obsahom vápnika a horčíka. 

Medzi rokmi 1957 až 1978 bolo publikovaných viac než 50 ekologických štúdií (aj v ČR), z ktorých väčšina preukázala prepojenie medzi pitím mäkkej vody a zvýšeným rizikom úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia (2). Jedna z týchto štúdií zistila, že každé zvýšenie tvrdosti vody o 100 mg/l znížilo riziko úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia o 7,5 %.

Lenže neplatí to pre všetky štúdie, na čo upozorňuje aj rozsiahly dokument Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom „Calcium and magnesium in drinking-water” (3). Podľa neho a podľa meta-analýzy štúdií z roku 2005 (4), nie sú jednotlivé štúdie dostatočne kvalitné a nie je možné urobiť presné závery o vplyve mäkkej vody na srdcovo-cievne ochorenia a úmrtnosť na tieto ochorenia

Najmä nie je dostatok dôkazov, ktoré by ich spájali s celkovou tvrdosťou vody a obsahom vápnika vo vode (pozri graf).

Na druhej strane existujú pevnejšie dôkazy o prospešnosti horčíka vo vode. Spomínaná meta-analýza preskúmala aj 6 tzv. prípadových-kontrolných štúdií (case–control studies), ktoré sú o niečo kvalitnejšie než tie ekologické. 

Z nich až 4 objavili významný opačný vzťah medzi obsahom horčíka v pitnej vode a úmrtím na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa týchto štúdií sa zdá, že horčík má ochranný účinok na úmrtnosť na tieto ochorenia pri koncentrácii 4 - 11 mg/l (pozri graf). Zároveň väčší ochranný účinok má horčík pravdepodobne na úmrtnosť na tzv. cerebrovaskulárne ochorenia (mozgová mŕtvica a pod).

Ako príklad uvediem jednu fínsku štúdiu, ktorá sledovala 15 rokov 1 711 mužov. Vedci objavili takmer dvojnásobne (14,7 % vs. 8,7 %) vyššiu úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia v oblasti s nižším obsahom horčíka v pitnej vode (5). Tieto výsledky nemusia byť vôbec náhodné, pretože ochranný účinok horčíka pred rôznymi cievnymi ochoreniami je dostatočne vedecky preukázaný. 

Z tohto pohľadu je slovenská pitná voda na tom výborne, pretože väčšina z nej je tvrdá. To mi potvrdili aj viaceré rozbory vody, ku ktorým som sa dostal a uvádzam ich v tabuľke nižšie (pridávam aj rozbor z Prahy, kde je mäkšia voda). K nej prikladám pre informáciu aj stupnicu tvrdosti vody.

 

Avšak tvrdosť vody nie je všetko a nad touto potencionálnou výhodou pitnej vody prevažujú určité riziká, ktoré bohužiaľ voda z vodovodu predstavuje. Tie som detailne opísal vo svojom 1. článku a dôležitá informácia z neho je tá, že až 1/5 zdrojov podzemnej vody je znečistená. Pritom podzemná voda predstavuje až 82,2 % vody, ktorú Slováci pijú. 

Aby som však len nehanil pitnú vodu z vodovodu, tak musím uviesť, že viaceré rozbory vody priamo z kohútika v domácnostiach preukázali, že spĺňa drvivú väčšinu limitov pre ukazovatele kvality pitnej vody

Dostal som sa ku kompletným rozborom z Bratislavy, Trenčína a jeho okolia, Považskej Bystrice (súkromná komunikácia) alebo na porovnanie aj z Prahy a jej okolia (67). Podľa nich bola a je pitná voda z vodovodu veľmi kvalitná. 

Otázne však je, či sú tieto limity dostatočné, najmä pre obsah dusičnanov. Zároveň mnohé pesticídy a vedľajšie produkty dezinfekcie (zlúčeniny chlóru) môžu mať už v malom množstve negatívny účinok na ľudský organizmus. Takže ich nízke množstvo v pitnej vode a splnené zákonné limity nemusia znamenať, že je táto voda bezpečná. Navyše,... 

...chuť, zápach a vplyv chlóru a najmä jeho zlúčenín na organizmus je tiež veľké negatívum vody z vodovodu

A samozrejme musím opätovne spomenúť aj stav vodovodných potrubí, pretože na Slovensku je obzvlášť potrebné používať netoxické materiály. Pretože väčšina obyvateľov Slovenska má tvrdú vodu, čo zvyšuje riziko uvoľnenia toxínov z potrubia do vody. 

Na Slovensku by mali byť olovené potrubia zakázané, ale to neznamená, že sa nepoužívajú. Mnohé staré potrubia (z azbestu a olova) už boli podľa mojich informácií vymenené a Bratislavská vodárenská spoločnosť mi odpovedala, že v Bratislave sa nachádzajú verejné vodovody z materiálov oceľ, šedá liatina, tvárna liatina, PVC, HDPE, azbestocement

Mňa ako spotrebiteľa navyše dosť znepokojuje obsah spomínaných dusičnanov vode, ktorých limit je do 50 mg/l. Lenže prírodná neznečistená voda má obsah do 2 mg/l a Liga proti rakovine odporúča obsah do 5 mg/l. V tabuľke nižšie uvádzam obsah dusičnanov v niektorých lokalitách. Okrem Považskej Bystrice a čiastočne Bratislavy (zadajte názov obce do vyhľadávača),p.p1 {margin: 0.0px 0.0px 0.0px 0.0px; font: 14.0px 'Times New Roman'; -webkit-text-stroke: #000000}
span.s1 {font-kerning: none}niektorých častí Nitry a východného Slovenska, sa mi uvedené hodnoty nepozdávajú ako optimálne.

Mimochodom, tieto hodnoty sa môžu rýchlo meniť podľa ročného obdobia a v období hnojenia poľnohospodárskej pôdy budú pravdepodobne zvýšené. Napríklad testovanie dusičnanov v pitnej vode v roku 2016 v rámci Svetového dňa vody ukázalo, že 27,3 % vzoriek prekročilo hodnotu 50 mg/l (8). 

Pritom len malé množstvo vzoriek obsahovalo menej ako 20 mg/l a ešte menšie množstvo malo obsah dusičnanov pod 10 mg/l. To je limit pre kojeneckú vodu a teoreticky by sme ho mohli považovať za bezpečný, keďže ho používa aj množstvo iných krajín pri pitnej vode (9). Našli sa aj vzorky s obsahom pod 5 mg/l, ale v celkovom hodnotení ich bolo málo. 

Ďalší problém môžu predstavovať liečivá a hormóny v pitnej vode, ktorých prítomnosť sa bežne nekontroluje. Vzhľadom k zvýšeným obavám spotrebiteľov sa pred niekoľkými rokmi vykonali dôkladné rozbory vody na prítomnosť piatich týchto látok v Českej republike (10). Dáta zo Slovenska nemám, ale predpokladám nižšie hodnoty, keďže využívame podstatne viac podzemnej než povrchovej vody a v ČR je to približne 50 na 50. 

V ČR odobrali celkom 92 vzoriek z 92 rôznych vodovodov, ktoré zásobujú vodou 5,3 milióna Čechov. Vzorky odobrali v 3 etapách počas 3 rokov a overovali aj kritické miesta. Práve v 2. etape na kritických miestach neboli objavené žiadne liečivá len v 4 z 23 lokalitách. Vo zvyšných 19 lokalitách sa vo vode objavili 1 - 3 látky nad hranicou stanoviteľnosti

Najviac bol prítomný ibuprofen a za ním nasledovali karbamazepin (antiepileptikum), naproxen a diklofenak (obe protizápalové a antirevmatické látky). V 3. etape, ktorá znova testovala kritické miesta, sa už objavili nižšie nálezy než v 2. etape. V žiadnej etape neprekročila koncentrácia 17α-ethinylestradiolu (estrogén z antikoncepcie) hranicu stanoviteľnosti (2 ng/l).

Čo je však podstatné, aj keď na výstupe z úpravovne sa niektoré liečivá objavili, vo vode odobranej z kohútika už neboli prítomné. To mohlo byť spôsobené zmiešaním povrchovej vody s podzemnou v sieti, rozkladom liečiv vplyvom oxidácie chlórom, alebo vďaka biologickej degradácii. 

Záver tejto štúdie bol, že výskyt liečiv v pitných vodách v ČR je buď veľmi nízky (nedetekovateľný súčasnými analytickými postupmi), alebo veľmi málo pravdepodobný. Napriek tomu je pravdepodobný ich výskyt v povrchovej vode zo stredných a dolných tokov. 

Autori tiež dodali, že pre príjem liečebnej dávky ibuprofénu z vody, ktorú ľudia bežne prijímajú v 1 tablete (400 mg), by aj pri najvyššej nameranej hodnote (20 ng/l), musel človek piť túto vodu 26 000 rokov. Okrem toho, čo sa týka hormónu estrogén, v potravinách (napr. mlieko zo supermarketu) bol objavený vo vyšších hodnotách než vo vode a podľa odhadov z USA je vystavenie sa estrogénom zo stravy 82x vyššie než z vody. 

Zaujímavosť ohľadom českej štúdie je, že aj keď bol záver štúdie v podstate pozitívny pre pitnú vodu, väčšina médií ho interpretovala opačne (11). To sa síce dá pochopiť z pohľadu zamerania médií, avšak pre ľudí je to zavádzajúce. Každopádne ani mňa veľmi neteší výsledok tejto štúdie, pretože v minulosti žiadne takéto látky vo vode neboli a uvedená štúdia bola publikovaná v roku 2011. Takže súčasný stav v ČR a ani v SR nepoznáme. 

Hodnotenie pitnej vody 

Na jednej strane ma čiastočne tešia výsledky rozborov vody ohľadom väčšiny testovaných látok, ale nie všetky. Prekáža mi v nej hlavne chlór a jeho zlúčeniny, dusičnany a nie som si stále istý neprítomnosťou liečiv a hormónov. Okrem toho mi proste nechutí, nevonia a nepáči sa mi ani jej farba. Priznám sa, že občas ju ochutnám na skúšku, ale skoro vždy som sklamaný. Preto stále nie som presvedčený o jej bezpečnosti a pravidelne ju piť nebudem. Bodaj by sa to časom zmenilo (skutočne si to želám), ale v súčasnom stave ani vám neodporúčam piť vodu z vodovodu

Cena: okolo 1 €/m3

Výhody:

  • veľmi nízka cena 
  • zvýšený obsah minerálov 
  • spĺňa limity pre ukazovatele kvality 

Nevýhody:

  • niektoré limity sú príliš vysoké 
  • obsahuje chlór a jeho zlúčeniny 
  • môže obsahovať zvýšené množstvo dusičnanov (najmä voda zo studní)
  • nie sú dostupné informácie o obsahu liečiv a hormónov 
  • má horšiu chuť, vôňu a vzhľad 
  • prechádza dlhou sieťou potrubí, ktorých kvalita je otázna 

Prefiltrovaná voda 

O nej som podrobne písal vo svojom 3. článku. Doplním len, a tiež k štúdiám o prospešnosti tvrdšej vody, že existujú názory o prospešnosti demineralizovanej vody, pretože minerály vo vode sú v anorganickej forme, ktorú ľudské telo nevie využiť. To som čiastočne vyvrátil v 2. článku, kde som uviedol, že vápnik z vody sa vstrebáva do krvi podobne ako z potravín (napr. mlieka) a to na približne 22 percent (12). 

Ak to zhrniem, tak množstvo štúdií z minulosti ukazuje, že pitie demineralizovanej vody môže byť nebezpečné. Lenže prepojenie a príčinnosť je niečo iné a v týchto štúdiách je príčinnosť slabá. Zároveň u chronických ochorení je v hre viacero faktorov a samotná tvrdosť vody je len jeden faktor. Navyše, spomínané štúdie porovnávali vplyvy mäkkej a tvrdej vody na zdravie, ale nie tvrdej verzus prefiltrovanej vody

Aj preto som v 2. článku urobil záver, že pri nedostatočnom príjme minerálov zo stravy alebo minerálnych vôd môže byť demineralizovaná voda z filtračných zariadení riziková pre zdravie. Pokiaľ je však príjem minerálov dostatočný, či už zo stravy, alebo pitím minerálnych vôd, tak nevidím dôvod obávať sa prefiltrovanej (demineralizovanej) vody. Za splnenia týchto podmienok si nemyslím, že prefiltrovaná voda zvyšuje riziko srdcovo-cievnych alebo iných ochorení. 

Naopak, kvôli toxínom v pitnej vode ju považujem za potrebnú a myslím si, že jej používanie predstavuje menšie riziko než pitie vody z vodovodu. Viacerí čitatelia mi navyše písali svoje osobné skúsenosti s prefiltrovanou vodou a zažili zlepšenie zdravotného stavu akonáhle ju začali piť. Preto si tiež myslím, že pri určitých zdravotných problémoch môže byť prospešné piť dočasne demineralizovanú vodu

Ďalej si treba uvedomiť, že filtrácia vody je vo svete zaužívaná. Napríklad v takom Holandsku sa celoplošne praktizuje už od 70-tych rokov. Cielene tam znižujú obsah vápnika (ale zvyšuje sa obsah sodíka), pričom neovplyvňujú obsah horčíka vo vode. Dôvod tohto kroku boli problémy s uvoľňovaním medi a olova zo starých potrubí (používanie olova je tam už zakázané). Používaná filtrácia (tzv. pelety) znižuje ich obsah vo vode, pričom náklady na filtráciu sú len 0,02 e na 1 m3 vody. Priemerná rodina tam teda ročne zaplatí naviac len 2 - 25 eur za filtrovanie vody

Pre ďalšie zníženie medi a olova, ale tentoraz zvýšenie obsahu vápnika vo vode, sa v Holandsku a iných krajinách používa tzv. mramorová filtrácia alebo tzv. vápenné mlieko (hydroxid vápenatý). Mramorová filtrácia je tiež veľmi ekonomická a zvýši obsah vápnika na požadovanú úroveň. 

Osobne by som si vedel u nás predstaviť „holandskú cestu”, alebo niečo podobné a prispôsobené našej krajine. Štát by sa mohol postarať o to, že v oblastiach s nižšou kvalitou vody bude tečúca voda z vodovodov prefiltrovaná a následne môže byť čiastočne remineralizovaná

Prípadne, namiesto remineralizácie, môže každá rodina dostávať od štátu balenie minerálnej vody (napr. 6 ks 1,5 L fliaš každý týždeň). Veď kvalitných prameňov a produktov máme na Slovensku nadbytok. 

Určite by si to vyžadavalo nemalé náklady, ale pre naše zdravie by to mohli urobiť a pokojne by si časť nákladov mohli dobrovoľne hradiť domácnosti. Myslím si, že väčšina Slovákov by s tým súhlasila, resp. neviem ako vám, ale mne to dáva zmysel a myslím si, že jedného dňa sa dostaneme do tejto fázy. 

Zatiaľ nám však zostáva počúvať od štátu, že máme „zdravú vodu z vodovodu“ a prípadnú vodnú filtráciu si platiť zo svojho vrecka. Ja idem zatiaľ touto cestou a plánujem v nej pokračovať. 

Kvalitná vodná filtrácia je pre mňa v dnešnej dobe nevyhnutnosť

Vzhľadom na zvýšený obsah dusičnanov v pitnej vode je vhodné používať reverznú osmózu (RO). Resp. najúčinnejším riešením je použitie filtračného zariadenia so silne bázickou náplňou ANEX.

Ak nemáte podľa rozboru vody problém s dusičnanmi, potom vám postačí filtračná kanvica alebo viacstupňová filtrácia bez osmotickej membrány. 

Pre informáciu, v rozbore bratislavskej vody, ktorý sa nechal urobiť Dušan Plichta, sa znížil obsah dusičnanov po úprave pomocou RO z 8,3 na 2,1 mg/l. Na druhej strane sa znížil aj obsah vápnika zo 67,7 mg/l na menej ako 5 mg/l, a obsah horčíka z 15,4 na 2,0 mg/l. 

Zároveň pridávam tabuľku a grafy s hodnotami minerálov po úprave vody pomocou RO podľa jednej irackej štúdie, v ktorej merali hodnoty až z 5 oblastí. Tieto hodnoty, podobne ako tie z Bratislavy, sú na hrane obsahu minerálov, ktorý som na začiatku článku uviedol ako obsah, ktorý by mala obsahovať voda, ktorú pravidelne pijem (Ca + Mg = 20 - 80 mg/l). Novodobé RO však umožňujú o niečo zvýšiť toto množstvo.

Vysvetlivky k tabuľkám a grafom:

Zdroj: Demineralized Drinking Water in Local Reverse Osmosis Water Treatment Stations and the Potential Effect on Human Health (13).

Mean - priemer

TH - celková tvrdosť vody

Ca - vápnik

Mg - horčík

DW supply - zdroj pitnej vody 

S1 - S5 - 5 staníc s reverznou osmózou

IQ STD - iracký štandard pre pitnú vodu

WHO STD - štandard Svetovej zdravotníckej organizácie pre pitnú vodu

Hodnotenie prefiltrovanej vody

Podrobné hodnotenie nájdete v predchádzajúcom článku, preto nemá zmysel sa rozpisovať. Svoj názor na ňu som dostatočne opísal aj v tomto článku. Jednoducho spĺňa väčšinu mojich požiadaviek pre vodu, ktorú chcem piť ako základ pitného režimu.

Cena: 0,015 - 0,20 eur/L podľa druhu filtrácie pri dlhodobom používaní (v priebehu 10 rokov). 

Pri spotrebe 2,5 L/osoba/deň bude 4-člennú rodinu stáť prefiltrovaná voda v prepočte 0,15 - 2 eurá denne. 

Výhody:

  • priaznivá cena vody po prepočte a pri dlhodobom používaní
  • minimálna údržba a dlhá životnosť filtračných zariadení 
  • reverzná osmóza upravuje aj nepitnú vodu a ako jedna z mála odstraňuje aj dusičnany, dusitany, liečivá, hormóny či antibiotiká
  • vodné filtrácie odstraňujú desiatky až stovky kontaminantov ako chlór a jeho zlúčeniny, ťažké kovy, pesticídy či aromatické uhľovodíky 
  • má výbornú chuť, vôňu a vzhľad 

Nevýhody:

  • vyššie prvotné náklady na filtračné zariadenie 
  • mnohé filtrácie príliš znižujú obsah minerálov vo vode a remineralizátory sú slabo účinné 
  • v niektorých filtráciách sa môžu ľahko vytvárať plesne vplyvom nesprávneho používania a neskorej výmeny filtrov, čo však môže ľahko nastať (zábudlivosť, neinformovanosť, nedostatok financií a pod) 
  • väčšina filtrácií neodstraňuje dusičnany, dusitany, liečivá, hormóny či antibiotiká

Pokračovanie článku v 2. časti

Hodnotenie balených vôd - pitnej, pramenitej, dojčenskej a minerálnej, ako aj celkové hodnotenie, uvediem v 2. časti článku. V ňom sa okrem iného dozviete, ako vstup Slovenska do Európskej únie umožnil znížiť kvalitu niektorých balených vôd.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kedy dostanete 13. a 14. plat? Fico podporil Dankov návrh

Koalícia sa zrejme dohodne na úľavách.

PLUS

Školákov učí jesť zdravo. Bez cukru či bielej múky

Niekdajší šéfkuchár v hoteli je teraz vedúcim školskej jedálne.

KOMENTÁRE

Kresťanstvo stojí v otázke homosexuality na križovatke

Neudržateľnou sa stala argumentácia Bibliou.


Už ste čítali?