reklama

Sme bylinožravce alebo mäsožravce? Zlá otázka!

Je človek bylinožravec alebo mäsožravec? Táto otázka sa pomerne často rieši na rôznych blogoch, najmä vegetariánmi a vegánmi (nič proti vám), ktorí ponúkajú niekoľko "dôkazov", že sme skôr bylinožravce???

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)

Prepáčte za výraz, ale čo je to za HLÚPOSŤ? Samotná otázka je chybná. Človek je VŠEŽRAVEC!!! Bodka. Typické všežravce sú napríklad prasatá a my máme veľmi podobný tráviaci trakt ako oni.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Je až smiešne, aké argumenty sú používané pre naše spojenie s bylinožravcami. Ľudia, ktorí ich píšu zjavne nepoznajú slová ako evolúcia či paleontropológia. Samozrejme, že nemáme zuby a tráviaci trakt presne ako mäsožravce, ale máme 4 ŽALÚDKY ako krava? Máme tak veľké slepé črevo (caecum, nie appendix) ako bylinožravce? Konzumujeme potravu 8 hodín denne ako gorila? NIE, NIE a NIE!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dokonca, ak by sme išli do detailov, tak v skutočnosti je náš tráviaci trakt oveľa bližší mäsožravcom než bylinožravcom. Tu si môžete pozrieť porovnanie medzi tráviacim traktom človeka, psa a ovce, ktoré uviedol Walter L. Voegtlin, zakladateľ Paleo výživy, v roku 1975 vo svojej knihe The Stone Age Diet.

Človek má asi 5-násobnú dĺžku tráviaceho traktu ako je dĺžka jeho tela a 4-násobnú dĺžku tenkého čreva ako je dĺžka jeho tela.

Mäsožravec (pes) má asi 7-násobnú dĺžku tráviaceho traktu ako je dĺžka jeho tela a 6-násobnú dĺžku tenkého čreva ako je dĺžka jeho tela.

Bylinožravec (ovca) má asi 27-násobnú dĺžku tráviaceho traktu ako je dĺžka jeho tela a 25-násobnú dĺžku tenkého čreva ako je dĺžka jeho tela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše, dĺžka tráviaceho traktu človeka predstavuje len 60% z dĺžky tráviaceho traktu rovnako veľkého primáta (opice) (Aiello, Wheeler, 1995). Pritom opice nie sú typické bylinožravce a mnohé druhy opíc konzumujú významné množstvá hmyzu a červov, z ktorých získavajú živočíšne bielkoviny.

Pár ďalších príkladov, prečo nie sme bylinožravce

1. Naše zuby síce nie sú tak ostré ako majú mäsožravce a nemáme rovnakú ústnu dutinu a zloženie slín ako pes či lev (ale ani ako bylinožravce), ale menšie stoličky u H. erectus, H. neanderthalensis a H. sapiens a úprava ústnej dutine sa spájajú s adaptáciou na varenú stravu (Lucas et al., 2006), nie s konzumáciou rastlín. Svetový líder na výskum zubov medzi antropológmi, Peter Ungar, tvrdí, že človek je evolučne adaptovaný na zvládanie mäsa a mäso bolo pravdepodobnejšie kľúčovou tuhou stravou u prvých HOMO než rastliny (Ungar, 2004).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Analýzy pomeru stroncia a vápnika (Sr/Ca) v kostiach a analýzy uhlíkových izotopov (13C/12C) v zubnej sklovine odhalili prítomnosť všestrannej stravy už u Australopithecus robustus (Sillen, 1992; LeeThorp et al., 1994). Pričom mäso a orgány boli veľmi dôležitou súčasťou celej evolúcie (Milton, 1999).

3. Konzumácia živočíšnych potravín (mäso, orgány), orechov, vysoko kalorického ovocia či podzemných hľúz a pravdepodobne aj varená strava prispeli k skráteniu tráviaceho traktu, čo prispelo a výrazne uľahčilo prudký vývoj a zväčšenie mozgu (Aiello, Wheeler, 1995). Bylinožravce majú dlhší tráviaci trakt, pretože sa spoliehajú najmä na energiu získanú z fermentácie vysoko vlákninovej surovej stravy. Kvôli tomu musia stráviť viac času kŕmením. Krava, ovca či koza sa väčšinu dňa pasie. Opice strávia 4-7 hodín prežúvaním potravy, zatiaľ čo človek nim strávi menej ako 1 hodinu denne (Wrangham a Carmody, 2010). Gorila sa dokonca kŕmi 8,8 až 10 hod. denne. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by si chceli naši predkovia Australopithecus afarensis, Paranthropus boisei a Homo habilis zachovať svojich 30 až 40 miliárd neurónov v mozgu na surovej strave, museli by stráviť 7 hod. denne jedením. Homo erectus by si svojich 62 miliárd neurónov v mozgu zachoval len pri 8 hodinovej konzumácii surovej stravy každý deň. Homo heidelbergensis, Homo neanderthalensis a Homo sapiens by museli stráviť okolo 9 hod. denne konzumáciou surovej stravy, aby si mohli dovoliť 76 až 86 miliárd neurónov v mozgu (Fonseca-Azevedo a Herculano-Houzel, 2012). Máte čas 9 hodín denne jesť napr. surovú zeleninu?

4. Áno, nemáme pazúry! Ale máme kopytá?

Záver

Sme VŠEŽRAVCI. Každý, kto vám povie niečo iné, nevie o čom hovorí a sú to len jeho vytúžené názory. Osobne síce obhajujem živočíšne potraviny z tradične a divoko žijúcich zvierat, ale tiež vysoko obhajujem tradične dopestovanú zeleninu, ovocie, orechy, semená, hľuzy, byliny a čiastočne aj správne pripravené obilniny a strukoviny. Takže jedzte SKUTOČNÉ JEDLO a neriešte či ste bylinožravec, alebo mäsožravec....

P.S. A čo vaše názory? Čo sme podľa VÁS?

Martin Chudý

Martin Chudý

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Martin Chudý je profesionálny športovec (futbalista), konzultant pre optimálne zdravie a výživu, spisovateľ, bloger, kaviarničkár, aktivista, rečník, podnikateľ a vizionár.Viac ako 13 rokov (od 2006) sa aktívne zaujíma o oblasti zdravia, výživy, osobnostného rozvoja a podnikania.Martin pomáha ľuďom optimalizovať výživu, aby zlepšili svoje zdravie a vyhli sa chronickým zdravotným problémom.Martin tiež pomáha ľuďom objaviť ich “skryté“ zdroje a vďaka tomu využiť ich potenciál a dosiahnuť život podľa svojich predstáv.Viac o Martinovi:https://www.martinchudy.sk/o-mne/Kontakt:FB: https://www.facebook.com/www.martinchudy.skWEB: https://www.martinchudy.sk/ Instagram: https://www.instagram.com/martin_chudy/ Zoznam autorových rubrík:  Metabolická flexibilitaVoda a tekutinyZdravie11 krokov ku zdraviuÚspechReceptyZdravie zvieratŠtíhla postava

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

75 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu