Vyhnite sa pesticídom vo svojom jedle (9.krok ku zdraviu)

Autor: Martin Chudý | 17.4.2013 o 14:37 | Karma článku: 11,42 | Prečítané:  7165x

Vystavujete sa pesticídom, o ktorých ani neviete? Ako negatívne môžu pôsobiť pesticídy na vaše zdravie? Kde všade sa pesticídy nachádzajú? V ktorých potravinách sa nachádza najviac, a v ktorých najmenej pesticídov? Ako sa môžete pesticídom vyhnúť alebo ich minimalizovať? Viac sa dozviete v pokračovaní môjho 9.kroku ku zdraviu s názvom - eliminujte toxíny...

 

 

Pokračovanie môjho 9.kroku ku zdraviu – eliminujte toxíny. Všetky moje články môžete nájsť na tomto odkaze.

 

Ste vystavený pesticídom?

Asi málokto z nás ešte nezažil nepríjemný stret s hmyzom. Muchy, osy, mravce, šváby, komáre a iné druhy hmyzu nám pravidelne „otravujú“ život. Milovníkov hmyzu asi nie je veľa, preto sa asi nikto nenahnevá (okrem milovníkov hmyzu) ak poviem, že hmyz je v mnohých ohľadoch odporný, aj keď na druhej strane, niektoré druhy hmyzu (aj toho na prvý pohľad odporného) hrajú dôležitú úlohu na našej planéte (napríklad včely).

Pokiaľ ste farmár alebo máte vlastnú záhradku, hmyz pre vás asi nie je novinka. V takom prípade sa stretávate s oveľa väčším množstvom škodcov ako bežná populácia. Či už sa stretávate s hmyzom len doma alebo aj na svojej záhrade, pravdepodobne proti týmto škodcom bojujete všetkými možnými zbraňami, medzi ktoré možno patria aj pesticídy. Ak je to tak, mali by ste si to ešte raz premyslieť, pretože z malého problému môžete urobiť väčší problém.

Čo sú to pesticídy???

Podľa Environmental Protection Agency (EPA), pesticíd je akákoľvek látka alebo zmes látok, ktoré sú určené na prevenciu, ničenie, odpudzovanie alebo zmiernenie akýchkoľvek škodcov. Do tejto kategórie patria herbicídy, fungicídy, insekticídy a iné látky proti škodcom.

Pouzite_POR.png

Približne 92 percent z celkového množstva používaných pesticídov tvoria prípravky na ochranu rastlín (POR). Tieto POR slúžia na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred škodlivými organizmami vrátane burín. POR sú určené na ničenie alebo potlačenie nežiaducich mikroorganizmov, rastlín a živočíchov počas produkcie, skladovania, distribúcie a spracovania poľnohospodárskych plodín. V prípade väčšiny chemických POR ide o toxické chemické látky pôsobiace na živé bunky organických štruktúr.

Fertilizer_Companies_res.png

 

V rámci EÚ je v súčasnosti evidovaných 1 266 účinných látok POR. Z tohto celkového počtu je povolených na používanie v POR v rámci EÚ 412 (32,5 %) účinných látok. Pre 74 (5,8 %) účinných látok prebieha v súčasnosti hodnotenie a 780 (61,6 %) účinných látok je neschválených a ich používanie v rámci EÚ nie je povolené.

Pocet_registrovanych_pesticidov.png

Podľa Správy o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách za rok 2011, sa v danom roku v SR spotrebovalo až 3 553 ton POR, pričom až 58,89 % z celkového množstva spotrebovaných POR tvorili herbicídy. Za nimi nasledujú fungicídy a baktericídy s podielom 20,54 %, iné prípravky 11,23 %, ďalej insekticídy 5,52 %, moridlá 3,77 % a najmenší podiel vykazujú rodenticídy 0,07 %. Približne rovnaký alebo skôr vyšší podiel POR bol zaznamenávaný aj v predošlých rokoch.

Spotreba-POR.png

Tieto pesticídy si pravdepodobne mnohí poľnohospodári nevedia vynachváliť, najmä tí z veľkofariem, pretože im umožňujú rýchlejšie a ľahšie vypestovať plodiny. Nenechajte sa však oklamať! Tento postup si vyberá svoju daň, a to veľkú. Vďaka neustálemu používaniu pesticídov pri pestovaní rastlín teraz čelíme oveľa vážnejším environmentálnym problémom.

 

 

Zázračná zelená revolúcia

Tieto problémy začali vznikať približne v 60-tych rokoch 20.storočia, kedy nastala takzvaná „zelená revolúcia“, ktorá priniesla do poľnohospodárstva nové odrody rastlín a s nimi spojené pesticídy. Zelená revolúcia mala vtedy ukončiť celosvetový hlad, ako propagoval jej „otec“ Norman Borlaug, ktorý bol v roku 1970 ocenený Nobelovou cenou.

Borlaug vytvoril nové odrody pšenice, ktoré boli výrazne odolnejšie a pomohli zvýšiť úrodu a zisky poľnohospodárov v Mexiku, Pakistane či Indii. Ako sa však neskôr ukázalo, tento začiatok monokultúry bol v konečnom dôsledku výhodný len pre jeho investora v podobe Rockefeller Foundation, ktorému sa vďaka zelenej revolúcii extrémne zvýšili zisky.

Farmári totiž nielenže začali používať viac umelých hnojív, herbicídov a iných pesticídov, ale výrazne sa zvýšili náklady na produkciu plodín, keďže sa viac začali používať poľnohospodárske stroje. Toto všetko prinieslo Rockefellerovej rodine, ropným, chemickým a olejárskym magnátom, obrovské zisky. Navyše, chudobné rozvojové krajiny si museli požičať financie na kúpu týchto strojov a pesticídov, v čom im samozrejme ochotne pomohli americké banky.

Zvýšenie používania pesticídov v poľnohospodárstve a následné zvyšovanie cien potravín však neboli jediné zmeny, ktoré sa udiali niekoľko rokov od začiatku zelenej revolúcie. Časom sa začali dostávať na svetlo aj ďalšie vedľajšie účinky tohto typu poľnohospodárstva. V prvom rade sa vôbec nevyriešil problém celosvetového hladu, pretože potraviny boli aj naďalej rozdeľované podľa toho, kto za ne dokáže zaplatiť a väčšina z nich sa aj tak používala na výrobu nekvalitných spracovaných potravín. Tam, kde aj nastal mierny úbytok hladomoru, zasa vznikli nové ochorenia z nedostatku živín.

Čo bola však jedna z najtvrdších rán pre ani tak nie poľnohospodárov, ale skôr nás konzumentov, bol rapídny pokles živín v pôde. Tento úpadok pôd spôsobil, že dnešné plodiny sú oveľa menej výživnejšie, ako ich predchodcovia. Okrem toho, mnohí škodcovia sa stali odolnými voči pesticídom a tak sa museli vyvinúť silnejšie pesticídy alebo používať väčšie množstvá pesticídov. Preto sa mnohí farmári, napríklad v Indii, začali už dávnejšie vracať k tradičnému poľnohospodárstvu, pri ktorom používali menej chémie a viac prírodných látok, ako napríklad hnojivo z vlastného dobytka.

Po desaťročiach od začiatku zelenej revolúcie nielenže svet ďalej trpí hladom, ale ľudstvo začali sužovať nové choroby, ceny potravín prudko stúpajú a kvalita potravín ide smerom nadol. Spokojní môžu byť len niektorí veľkofarmári a osivárske spoločnosti, ktorých zisky sa napriek tomu zväčšujú. To sú holé fakty, ktoré stoja za prvou zelenou revolúciou. Tá druhá k nám ešte naplno neprišla, ale už nastala v niektorých častiach zeme v podobe zavedenia geneticky modifikovaných potravín.

 

 

Aký dopad majú pesticídy na prírodu?

Jedovaté pesticídy nezabíjajú len škodcov, ale aj ich prirodzených nepriateľov. Preto teraz čelíme masívnemu vymieraniu včiel, vtákov a iných divoko žijúcich zvierat. Okrem toho, pesticídy sa neustále vo vyššom množstve nachádzajú v pôde, ovzduší a vode, odkiaľ sa následne dostávajú do potravín, ktoré konzumujeme. Taktiež farmári prichádzajú o svoje zisky, pretože pôdy sú zamorené chemikáliami, čo nie je dlhodobo udržateľné.

Používanie pesticídov má v konečnom dôsledku viac nevýhod ako osohu. Podľa jednej americkej štúdie, len v USA prídu farmári o 1,4 miliardy dolárov ročne kvôli používaniu pesticídov. Strata vtáctva sa počíta na 2,2 miliardy a kontaminácia podzemných vôd na 2 miliardy dolárov ročne. Avšak, nepriame náklady na životné prostredie a verejné zdravie stoja ďalších 9 miliárd dolárov ročne.

Paradoxne, štúdie ukazujú, že veľakrát menej než 0,1 percenta aplikovaných pesticídov zasiahne svoj cieľ a zvyšných 99,9 percenta zostane v prostredí ako znečisťujúca látka.

Vďaka používaniu pesticídov sú pôdy čoraz viac znečistené a rastliny v nich vypestované majú menej živín. Mnohé pesticídy sa rozkladajú pomaly a zostávajú dlhý čas v pôde. Čím pomalšie sa pesticíd rozkladá, tým väčšie škody môže napáchať. Tabuľka nižšie ukazuje niektoré hlavné pesticídy a ich dobu zotrvania v pôde.

Nízke zotrvanie

(polčas rozkladu 30 dní)

Stredné zotrvanie

(polčas rozkladu 30 až 100 dní)

Vysoké zotrvanie

(polčas rozkladu >100 dní)

Aldicarb

Captan

Dalapon

Dicamba

Malathion

Methyl Parathion

Oxamyl

2,4-D

2,4,5-T

Aldrin

Atrazine

Carbaryl

Carbofuran

Diazinon

Endrin

Fonofos

Glyphosate

Heptachlor

Linuron

Parathion

Phorate

Simazine

Terbacil

TCA

Picloram

Bromacil

Trifluralin

Chlordane

Paraquat

Lindane

Ďalší problém nadmerného používania pesticídov je, že ak sa používajú opakovane, škodcovia sa stanú k nim odolný. V súčasnosti existujú stovky kmeňov hmyzu a roztočov, ktoré sú rezistentné k pesticídom. Prvé generácie škodcov väčšinou neprežijú vystavenie pesticídom, ale každá ďalšia generácia, ktorá vznikne z prežitých jedincov, sa stáva odolnejšia a prežije vo vyššom množstve. Preto výrobcovia pesticídov vyrábajú neustále silnejšie pesticídy, čo predstavuje neustále väčšie nebezpečenstvo pre prírodu a človeka.

Rezistencia škodcov k pesticídom stojí len amerických farmárov 1,5 miliardy dolárov ročne. Okrem toho, zatiaľ čo škodcovia žijú krátko a môžu sa stať odolnými voči týmto chemikáliám, ľudia žijú oveľa dlhšie a nie sú schopní rozvinúť rezistenciu voči nim. Takže chemikálie v pesticídoch, ktoré sa častokrát hromadia v podkožnom tuku, sa môžu stať karcinogénne alebo spôsobiť iné zdravotné problémy.

Vážny problém je taktiež bioakumulácia. Ryby, ktoré žijú v kontaminovaných vodách či zvieratá, ktoré pijú pesticídmi znečistenú vodu a konzumujú vegetáciu, sa môžu stať „prenášačmi“ pesticídov. Inak povedané, uskladňujú a hromadia pesticídy v ich telách.

Napríklad ryby môžu akumulovať 10 až 1 000 krát väčšie množstvo pesticídov než sa nachádza vo vode, v ktorej žijú. Ak človek, ktorý tiež dokáže akumulovať pesticídy, skonzumuje takú rybu, hladina pesticídov v jeho tele môže dosiahnuť vyššie množstvo než je prítomné v danej rybe, alebo vo vode, v ktorej ryba žila.

Vzhľadom na to, že sa človek dostal až na vrchol potravinového reťazca, je vystavený všetkým týmto toxínom zakaždým, keď konzumuje rybu alebo zviera, ktoré bioakumulovalo pesticídy alebo iné organické chemikálie počas svojho života.

 

Aké nebezpečenstvo predstavujú pesticídy?

Podľa Environmental Protection Agency (EPA), 90 percent fungicídov, 60 percent herbicídov a 30 percent insekticídov sú známe karcinogény. Ich používanie pri pestovaní rastlín je preto obmedzené viacerými zákonmi, ktoré majú zabrániť preniknutiu nadmerného množstva pesticídov do potravín. Nie vždy sa tieto zákony dodržiavajú, preto vyhnúť sa úplne pesticídom nemusí byť také ľahké. Napriek tomu, príjem pesticídov z potravín nemusí byť najväčší problém. Mnohí ľudia sa totiž vystavujú pesticídom sami!

Pravdepodobne ich máte aj vy vo svojej domácnosti v podobe nejakého repelentu, dezinfekčného prostriedku alebo ho používate na svojej záhradke. Používanie pesticídov v domácnosti však môže byť veľmi nebezpečné, pretože ako ukazujú štúdie, rezíduá pesticídov sa nenachádzajú len vo vonkajšom prostredí, ale aj na takých predmetoch ako koberce, hračky, vankúše, posteľné prádlo alebo nábytok.

Len pred niekoľkými rokmi musela Environmental Protection Agency zabrániť staviteľom používať pesticíd „dursban“ v nových domoch, pretože štúdie ukázali, že má vplyv na nervový systém detí.

Preto by ste mali odstrániť všetky insekticídy, herbicídy a fungicídy zo svojej domácnosti. V skutočnosti existujú účinnejšie a bezpečnejšie metódy, ako sa zbaviť nežiaducich škodcov. Skúsení záhradkári určite vedia o čom hovorím.

Pesticídom by ste sa mali snažiť vyhýbať čo najviac, pretože prakticky všetky komerčné pesticídy sú neurotoxíny, čo znamená, že môžu poškodiť nervový systém. Zvýšené používanie pesticídov v poľnohospodárstve a v domácnosti je spájané s nárastom mnohých ochorení. Väčšina negatívnych reakcií sa však prejaví až neskôr, takže pokiaľ nezažívate akútne problémy po vystavení sa pesticídom, neznamená to, že vám nijako neubližujú.

Medzi najčastejšie zdravotné problémy spájané s pesticídmi patria:

  • Astma
  • Alzheimerova choroba
  • Parkinsonova choroba
  • Rakovina
  • Vrodené poruchy
  • Reprodukčné problémy
  • Cukrovka
  • Obezita
  • Autizmus
  • Poruchy učenia

Tieto ochorenia často postihujú farmárov, ktorí sú počas svojho života v blízkom kontakte s pesticídmi. Vo veľkom riziku sú najmä tehotné ženy a deti. Podľa jednej štúdie, ženy, ktoré žili v blízkosti polí, ktoré boli postrekované organochlorovými pesticídmi, mali oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že ich deti budú trpieť autizmom. Ďalšie štúdie zasa preukázali, že vystavenie sa pesticídom v tehotenstve zvyšuje riziko potratu a tiež riziko, že sa dieťa narodí mŕtve.

Iná štúdia zasa objavila prepojenie medzi pesticídmi a ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) u detí. V tejto štúdii bolo zistených 6 pesticídových metabolitov v moči 1 139 detí vo veku 8 až 15 rokov. Z toho 119 detí trpelo ADHD. Deti, ktoré mali desaťnásobné vyššie hladiny metabolitov pesticídu malathion (objavený v prípravkoch proti všiam), mali o 55 % vyššiu pravdepodobnosť ADHD, a tie deti, ktorí mali vyššie než priemerné hladiny metabolitov dimethyl thiophosphat, mali o 93 % vyššiu pravdepodobnosť ADHD v porovnaní s tými, ktorí mali nezistené hladiny tohto ukazovateľa.

 

Skrytá hrozba v pesticídových produktoch

Ak nakupujete nejaký pesticíd, ako insekticíd alebo fungicíd, samotný pesticíd nemusí byť najväčšie nebezpečenstvo. Pesticídové produkty sú v skutočnosti zmesou viacerých látok, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie.

Aktívna prísada, ktorá má za úlohu zabiť žijúce organizmy, môže predstavovať len 5% z celého produktu a veľakrát sa len táto prísada uvádza na obale výrobku. Okrem nej sa v ňom však nachádzajú kontaminanty a nečistoty, napríklad dioxíny a DDT, ktoré neboli zámerne pridané do výrobku, ale vznikajú pri výrobnom procese.

Ďalší problém sú metabolity, produkty rozkladu, ktoré vznikajú pri používaní pesticídu, keď sa dostane do styku so vzduchom, vodou, pôdou alebo žijúcim organizmom. Tieto metabolity sú často oveľa nebezpečnejšie ako samotný pesticíd.

Poslednou a možno najnebezpečnejšou látkou sú tzv. inertné prísady. Tie môžu predstavovať až 95 % z celého výrobku. Lenže čo sú to tie inertné prísady sa nikdy nedozviete. Sú to „tajné“ prísady výrobcov, ktoré robia ich výrobok účinnejším. Inertné prísady sú všeobecne minimálne testované, ale o viacerých sa vie, že sú veľmi nebezpečné.

 

Chráňte sa pred pesticídmi

Najväčšie množstvo pesticídov sa používa v poľnohospodárstve. Stovky nebezpečných pesticídov sú v ňom používané pri pestovaní alebo skladovaní rastlín. Napriek prísnym zákonom a pravidelným kontrolám sa nebezpečné pesticídy a ich metabolity dostávajú v nadmernom množstve do potravín, ktoré konzumujeme. Znepokojivou správou je, že sa to deje stále vo vyššom množstve.

V roku 2011 bolo na Slovensku analyzovaných 612 vzoriek potravín, v ktorých sa nachádzalo 920 pesticídov alebo ich metabolitov. Až v 329 vzorkách (53,8 %) potravín sa nachádzali jeden alebo viac druhov rezíduí pesticídov. V 19 prípadoch (3,1 %) obsah pesticídov dokonca prekročil maximálny reziduálny limit – MRL.

Najčastejšie zistené rezíduá pesticídov vo vzorkách potravín v roku 2011:

Pesticíd

Početnosť nálezu

Pesticíd

Početnosť nálezu

Chlorpyrifos

74

Cyprodinil

31

Thiabendazol

64

Fludioxonil

29

Imazalil

52

Tebuconazole

29

Boscalid

40

Pyrimethanil

27

Najproblematickejšie potraviny sú ovocie a zelenina. Celkovo je však ovocie oveľa problematickejšie ako zelenina. Až v 71,9 % prípadoch obsahovalo analyzované ovocie nejaký pesticíd alebo jeho metabolit. Z celkového počtu 920 objavených pesticídov a ich metabolitov, sa 673 nachádzalo v ovocí.

Z ovocia a zeleniny najhoršie obstáli:

  • Citrusové ovocie (citróny, mandarinky, pomaranče, grapefruit, limety)
  • Jahody
  • Hrozno
  • Hrušky
  • Banány
  • Broskyne
  • Jablká
  • Mrkva
  • Paradajky
  • Uhorky
  • Špenát

Dobrá správa však je, že potraviny slovenského pôvodu dopadli najlepšie. Len v 25,7 % prípadov bola zistená prítomnosť rezíduí pesticídov. Na porovnanie, v potravinách z krajín EÚ bola zistená prítomnosť rezíduí pesticídov až v 55,1 % prípadov. Najhoršie sú na tom potraviny z tretieho sveta, v ktorých bola zistená prítomnosť týchto chemikálií až v 64,9 % prípadov.

Či budete žiť na Slovensku, alebo v zahraničí, výskyt pesticídov v potravinách je všade podobný. Výskumy po celom svete ukazujú na nebezpečné hladiny pesticídov v potravinách, dokonca aj v detskej výžive. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa pesticídy patria organofosfáty, čo sú známe neurotoxíny.

Podľa správy EU o nebezpečenstve pesticídov, každý rok sa vyše 200 000 ton pesticídov uvoľňuje do životného prostredia. V priebehu posledných 10 rokov sa konzumácia insekticídov viac než zdvojnásobila. Pritom všetkých 10 najpoužívanejších insekticídov sa považuje za zdraviu nebezpečné.

Celkovo 324 rozdielnych pesticídov sa nachádza v „európskych“ potravinách. Zo 60 450 vzoriek potravín, až 40 % obsahuje nejaký pesticíd. Mnohé dokonca niekoľko druhov. Napríklad v jahodách bolo objavených až 14 rozličných pesticídov, z ktorých päť sú známe karcinogény a endokrinné disruptory.

V USA je situácia ešte o niečo horšia. Až 68 % vzoriek potravín obsahuje rezíduá pesticídov, a to po umytí alebo olúpaní. Medzi rokmi 2000 a 2010 bolo odobratých viac než 60 700 vzoriek konvenčne pestovaného ovocia a zeleniny. Na základe týchto údajov vytvorila The Environmental Working Group nákupného sprievodcu, ktorý zahŕňa tzv. „Dirty 10“ a „Clean 15“. „The Shopper's Guide to Pesticides in Produce“ zoraďuje celkovo 45 rozličných druhov ovocia a zeleniny.

Vzhľadom na to, že používanie pesticídov pri pestovaní konkrétnych rastlín je skoro všade rovnaké, čo dokazujú aj štúdie, tento sprievodca je veľmi dôveryhodný aj pre slovenský trh.

Nasledujúcich 12 druhov ovocia a zeleniny má najvyšší obsah pesticídov, ak sú vypestované konvenčne. Preto by ste ich mali kupovať v bio kvalite.

1. Jablká

2. Zeler

3. Paprika

4. Broskyne

5. Jahody

6. Nektarinky

7. Hrozno

8. Špenát

9. Hlávkový šalát

10. Uhorka

11. Čučoriedky

12. Zemiaky

Týchto 15 druhov ovocia a zeleniny patrí do „Clean 15“ a má najmenší obsah pesticídov, takže sú to najbezpečnejšie konvenčne vypestované plodiny.

1. Cibuľa

2. Kukurica

3. Ananás

4. Avokádo

5. Kapusta

6. Hrášok

7. Špargľa

8. Mango

9. Baklažán

10. Kiwi

11. Melón cantaloupe

12. Batáty (sladké zemiaky)

13. Grapefruit

14. Dyňa

15. Hríby

Toto je však zoznam len ovocia a zeleniny. Viaceré druhy obilnín, vína alebo neorganických živočíšnych výrobkov môžu obsahovať vysoké množstvo pesticídov. Napríklad v mäse, masle alebo mlieku z konvenčných chovov sa nachádza niekedy vyššie množstvo pesticídov ako v ovocí alebo zelenine.

V roku 2010 bolo 100 % analyzovaných vzoriek mlieka (15) pozitívnych na DDT. V roku 2009 zasa z 15 vzoriek masla, bolo DDT objavené v 13-tich vzorkách. Preto je dôležité, aby ste nakupovali živočíšne produkty v bio kvalite, alebo ešte lepšie, od miestnych farmárov.

Všeobecne by ste mali nakupovať potraviny v bio kvalite, pretože to je najlepšia ochrana pred nebezpečnými pesticídmi. V bio potravinách sa nemôžu nachádzať nebezpečné chemikálie a minimálne 95 % všetkých zložiek musí pochádzať z ekologického poľnohospodárstva. Aj keď nie vždy sa tieto zákony dodržia, kontroly bio potravín jednoznačne dokazujú, že v drvivej väčšine prípadov neobsahujú bio potraviny žiadne zvyšky pesticídov.

Prospešnosť bio potravín preukázala aj doteraz najväčšia štúdia o bio potravinách, ktorá trvala 4 roky a bola sponzorovaná Európskou úniou. Projekt nazvaný Quality Low Input Food (QLIF) napríklad objavil, že:

  • Bio ovocie a zelenina obsahuje až o 40 % viac antioxidantov
  • Bio potraviny majú vyššiu hladinu minerálov ako železo a zinok
  • Bio mlieko obsahuje až o 90 % viac antioxidantov

Napriek tomu, že bio potraviny vás výrazne ochránia pred pesticídmi, neznamená to, že sú všetky aj zdravé. Napríklad jediné skutočné a prospešné mlieko je surové mlieko. Žiadne iné mlieko nie je vhodné, aj keby je v bio kvalite. Podobne to platí pre ovocné a zeleninové šťavy, ktoré pokiaľ nie sú čerstvé, nemajú žiaden osoh a zároveň obsahujú nadmerné množstvo nebezpečnej fruktózy.

Nehovoriac už o rôznych chipsov, krekroch, sušienkach a iných vysoko sacharidových potravinách, tie môžu byť BIO koľko chcú a aj tak nikdy nebudú prospešné pre ľudské telo. Taktiež mnohé bio potraviny pochádzajú z ďalekých krajín, a preto strácajú svoju výživovú hodnotu. Vidieť to môžete na zosušenom bio ovocí a zelenine v hypermarketoch. Bio potraviny z krajín tretieho sveta zasa často obsahujú zakázané pesticídy (ryža z Pakistanu).

Preto nie je ani tak dôležitý nápis BIO na obale výrobku, dôležitejší je jeho pôvod a druh konkrétnej potraviny. Najlepšie urobíte, ak budete nakupovať potraviny od overených miestnych farmárov, ktorí taktiež nepoužívajú pesticídy a ich potraviny sú čerstvé a plné živín.

4 spôsoby ako limitovať vystavenie sa pesticídom:

  1. Nakupujte bio potraviny a potraviny od miestnych farmárov – snažte sa nakupovať nespracované potraviny, ktoré pochádzajú z okolitých zdrojov. Ak nemáte prístup k bio ovociu a zelenine, z konvenčného pestovania si vyberajte druhy z „Clean 15“.
  2. Používajte vodnú filtráciu – bohatý zdroj pesticídov je pitná voda. Otestujte si svoj zdroj vody, a pokiaľ je nevyhovujúci, používajte reverznú osmózu alebo iný druh vodnej filtrácie.
  3. Odstráňte všetky pesticídy zo svojej domácnosti – pokiaľ máte problém s mravcami alebo švábmi, existujú účinnejšie a bezpečnejšie alternatívy ako nebezpečné insekticídy. Veľmi užitočná vám bude kyselina boritá, ktorú nasypte na problematické miesta. Tiež hľadajte prírodné čistiace prostriedky.
  4. Nepoužívajte repelenty s obsahom DEET – na boj proti komárom sa používajú repelenty, ktoré obsahujú nebezpečnú látku DEET. Táto americkou armádou patentovaná látka dokáže roztaviť rybárske vlasce alebo plastové vrecká, takže predstavte si, čo to urobí s vami. Proti komárov existujú oveľa lepšie a hlavne bezpečnejšie prostriedky ako napríklad škoricový olej, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný proti komárom. Ďalej je veľmi vhodný olej z citronelly, olej z citrónovej trávy, mätový olej alebo vanilín. Zo všetkých týchto ingrediencií si môžete vytvoriť sprej. V ideálnom prípade namiesto destilovanej vody použite 1 šálku hamamelu.

Pokiaľ nemáte v blízkom okolí tržnicu alebo nejakého overeného pestovateľa, môžete využiť zázračné vlastnosti vínneho octu. Okrem množstva zdraviu prospešných vlastností, ktoré má nefiltrovaný a nespracovaný jablčný ocot, vám môže ocot poslúžiť ako účinný „čistič“ pesticídov. V tom prípade vám stačí aj obyčajný biely vínny ocot, ktorý dokáže odstrániť určité typy pesticídov a baktérií z čerstvého ovocia a zeleniny.

Vytvorte roztok v pomere 10 percent vínneho octu a 90 percent vody, a potom do neho namočte ovocie alebo zeleninu, ktoré následne opláchnite vodou. Tento postup nepoužívajte pri krehkom ovocí (bobulovité ovocie), ktoré by sa mohlo znehodnotiť, vzhľadom na jeho jemnú šupku.

S pesticídmi sa ešte môžete stretnúť pri problémoch so všami. V prípravkoch proti všiam sa nachádza nebezpečný neurotoxín malathion, ktorý je, okrem iného, spájaný s rozvojom ADHD u detí. Preto by ste sa mali vyhnúť bežným prípravkom proti všiam a použiť bezpečnejšie metódy, ktorých je hneď niekoľko.

Na odstránenie vší sa dlhé roky účinne používa hnidový hrebeň, ktorým treba každých niekoľko dní prečesať vlasy. Ak máte dlhé a zamotané vlasy, po našampónovaní si opláchnite hlavu roztokom vody so sódou bikarbónou v pomere 2 ČL na 1 liter vody.

Okrem tejto metódy si môžete pomôcť prírodným sprejom, ktorý vytvoríte z anízového oleja a oleja ylang ylang. Tento sprej bude ešte účinnejší, ak ho skombinujte s kokosovým olejom. Takto vytvorený prírodný sprej odstraňuje až 92 % vší. Jedna štúdia zase zistila, že esenciálny olej z africkej rastliny Lippia multiflora Moldenke, bol oveľa účinnejší v odstraňovaní šatníkových a vlasových vší ako konvenčná liečba.

Veľký pozor si tiež dávajte na výrobky pre vašich domácich miláčikov. Rôzne obojky a spreje proti kliešťom nie sú nič iné ako toxická záťaž pre vášho domáceho miláčika a tiež pre vás.

Ďalšie užitočné informácie ako sa vyhnúť pesticídom môžete nájsť na stránke beyongpeticides.org.

 

Sú pesticídy potrebné?

Mnohí farmári a veľkovýrobcovia by určite odpovedali áno, ale tento spôsob produkovania potravín je dlhodobo neúnosný a už teraz spôsobuje vážne ekologické a zdravotné problémy. Spolu s GMO potravinami sú to tvrdé rany pre prírodu a zdravie človeka. Neobstoja ani názory, že ľudská populácia sa tak ohromne rozrástla, že iná cesta nie je.

V skutočnosti je dostatok pôdy pre nakŕmenie všetkých, ale táto pôda sa nevyužíva efektívne. Namiesto efektívnejšej a ziskovejšej polykultúry, ktorú dobre poznajú miestni farmári, sa využíva monokultúra (na danom území sa pestuje len jedna plodina stále dokola), ktorá produkuje viac škôd ako osohu.

A opäť jediný, kto z toho profituje, sú veľké potravinárske a agrochemické spoločnosti spolu s farmaceutickým priemyslom a zdravotníctvom, ktoré liečia jeho následky. A opäť jediný, kto si to odnáša, sú ľudia a príroda. Tento systém je postavený na hlavu a je absolútne neudržateľný.

 

Pesticide_companies_res_res.png

Vzorovým príkladom môžu byť Dáni, ktorí v roku 1985, po rastúcej prítomnosti pesticídov v potravinách a vode, zaviedli nové pravidlá pre ich používanie. Výsledkom je, že dánski farmári používajú o polovicu menej pesticídov než pred 20-timi rokmi. Dánska zelenina obsahuje 6-krát menej kontaminantov než jej dovezená konkurencia a kvalita vody sa zdvojnásobila. Čo je však najlepšie, farmári nezaznamenali žiadny ekonomický dopad.

Výborným príkladom sú tiež Rakúšania, ktorí majú evidovaných viac než 19 000 ekofariem a bio potraviny sú veľakrát lacnejšie ako konvenčné potraviny. Okrem toho, ich poľnohospodárstvo funguje na vysokej úrovni. Podobne Švajčiari majú viac než 6 000 ekofariem. Slovensko malo v roku 2008 evidovaných 349 ekofariem, pričom väčšina ich produktov sa vyváža do zahraničia, čo je veľká škoda.

Viaceré príklady teda dokazujú, že polykultúra a tradičné spôsoby pestovania a chovu sú nielen oveľa šetrnejšie pre prírodu a zdravie ľudí, ale sú tiež finančne výnosnejšie. Avšak najväčšou prekážkou ich opätovného zavedenia sú veľké agrochemické a biotechnologické spoločnosti, ktoré majú pod palcom politikov a riadiace orgány, ako FDA a EFSA, preto od nich pomoc nečakajte.

Prvý krok, ktorý musíte urobiť, je prevziať kontrolu nad svojim zdravím a začať konzumovať skutočné jedlo, ktoré produkujú poctiví farmári. Pretože v rukách to máme stále my, obyčajní ľudia, ktorí sa každý deň rozhodujú, komu budú dávať svoje peniaze. Či tomu aktuálne nastavenému systému za podradné potraviny, alebo novému systému, v ktorom by sme mali na každom rohu malé farmy, z ktorých by sme mali čerstvé a zdraviu prospešné potraviny. Požadujte teda kvalitu, kupujte kvalitu a vaše zdravie vám to vráti stonásobne.

 

Pokračovanie 9.kroku ku zdraviu už čoskoro. Všetky moje články môžete nájsť tu.

 

 

Príloha k článku:

Teraz sa na chvíľu zamyslite. Čo sa stane ak prestanete nakupovať podradné spracované potraviny, ktoré mimochodom tvoria minimálne 90% všetkých produktov v bežnom supermarkete? Ako zareagujú výrobcovia? Budú ich aj naďalej predávať?

No pokiaľ nie sú hlúpi a chcú „prežiť“, budú musieť začať vyrábať kvalitu a podradné spracované potraviny plné pesticídov a cukru proste zaniknú. Toto je však veľká idylka, pretože propaganda nielenže drží ľudí v klame o kvalite a účinkoch ich potravín, ale ich tiež presvedčuje o prospešnosti svojich produktov.

Táto desaťročia trvajúca a stále prevládajúca „kampaň“ proti cholesterolu, nasýteným tukom či živočíšnym potravinám, je stále veľmi aktuálna a spôsobuje množstvo zdravotných problémov, dokonca aj u tých ľudí, ktorí sa snažia žiť zdravo. Výsledkom je, ako prieskumy ukazujú, že ľudia považujú tuky, hlavne tie nasýtené, za škodlivé pre zdravie, a naopak potraviny ako sója, margaríny či celozrnné výrobky za tie zdraviu prospešné.

Vrcholom celej tejto kampane bola v minulosti známa výživová pyramída, ktorá popiera celú evolúciu ľudstva. Našťastie sa už mierne upravila, respektíve ju nahradil „MyPlate“. Avšak aj ten stále zostáva „verný“ svojim základným odporúčaniam, ktoré určujú skôr zástupcovia potravinárskeho priemyslu než skutoční odborníci.

Čo je tiež smutné a čoraz viac alarmujúce, je hromadná debilizácia ľudstva, a to už od útleho detstva. Vďaka nej si záujmové skupiny pripravujú budúcich VIP zákazníkov nielen potravinárskeho a farmaceutického priemyslu, ale aj bankového sektora.

Takto nevedome zdebilizovaní ľudia potom nakupujú podradné potraviny, z ktorých vplyvu sa následne budú o niekoľko rokov „liečiť“, resp. potláčať symptómy. Týmto ľuďom v podstate ani neprekáža, že „jedlo“, ktoré konzumujú, im časom spôsobí vážne zdravotné problémy. Oni si žijú vo svojom Matrixe. Raz to však udrie a bude to nanešťastie bolieť. V konečnom dôsledku je však ťažké nesponzorovať tento „systém“, keďže takmer každá väčšia potravinárska spoločnosť patrí pod nejakú nadnárodnú spoločnosť.

firmy-ktore-ovladaju-svet_res_res.jpg

 

Ako som však písal vyššie, v rukách to máme my, a to každý deň. Komu dávate svoje peniaze???

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?